Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 21, Shloka 54

अयोध्याकाण्डे एकविंशः सर्गः

Lakṣmaṇa’s militant counsel and Rāma’s dharma-based persuasion of Kausalyā

स मातरं चैव विसंज्ञकल्पा मार्तं च सौमित्रिमभिप्रतप्तम्।धर्मे स्थितो धर्म्यमुवाच वाक्यं यथा स एवार्हति तत्र वक्तुम्।।2.21.54।।

sa mātaraṃ caiva visaṃjñakalpāṃ

mārtaṃ ca saumitrim abhiprataptam |

dharme sthito dharmyam uvāca vākyaṃ

yathā sa evārhati tatra vaktum || 2.21.54 ||

ਧਰਮ ਵਿੱਚ ਅਡੋਲ ਰਹਿ ਕੇ ਉਸ ਨੇ ਧਰਮਯੁਕਤ ਤੇ ਯਥੋਚਿਤ ਬਚਨ ਕਹੇ—ਸ਼ੋਕ ਨਾਲ ਲਗਭਗ ਬੇਹੋਸ਼ ਮਾਤਾ ਨੂੰ ਅਤੇ ਦੁੱਖ ਨਾਲ ਤਪੇ ਹੋਏ ਸੌਮਿਤ੍ਰੀ (ਲਖਮਣ) ਨੂੰ; ਉਸ ਵੇਲੇ ਜਿਵੇਂ ਬੋਲਣਾ ਠੀਕ ਸੀ, ਤਿਵੇਂ ਬੋਲਣ ਦਾ ਅਧਿਕਾਰ ਕੇਵਲ ਉਸੇ ਨੂੰ ਸੀ।

सःhe (Rama)
सः:
कर्ता (agent/subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (कर्तरि), एकवचनम्; सर्वनाम-शब्दः (तद्)
मातरम्mother
मातरम्:
कर्म (object)
TypeNoun
Rootमातृ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
and
:
सम्बन्ध/समुच्चय (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction: 'and')
एवindeed/also
एव:
सम्बन्ध (emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिश्चय/अवधारणार्थक-अव्ययम् (particle: 'indeed/just')
विसंज्ञकल्पाम्like one unconscious / as if swooning
विसंज्ञकल्पाम्:
कर्म (object; adjectival qualifier)
TypeAdjective
Rootविसंज्ञ + कल्प (प्रातिपदिक); मूलम्: विसंज्ञा (अवस्था) + कल्प (सदृश)
Formस्त्रीलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारय-समासः (विसंज्ञा इव कल्पा = विसंज्ञकल्पा) — विशेषणम् (मातरम् विशेषयति)
मार्तम्distressed / as if dying
मार्तम्:
कर्म (object; adjectival qualifier)
TypeAdjective
Rootमार्त (प्रातिपदिक; √मृ 'to die' इत्यस्मात्—'मृत्युसदृश/पीडित' अर्थे)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (सौमित्रिम् विशेषयति)
and
:
सम्बन्ध/समुच्चय (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
सौमित्रिम्Lakshmana (son of Sumitra)
सौमित्रिम्:
कर्म (object)
TypeNoun
Rootसौमित्रि (प्रातिपदिक; सुमित्रा-अपत्य)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; पितृ/मातृ-व्युत्पन्न-गोत्र/अपत्य-नाम
अभिप्रतप्तम्tormented / greatly afflicted
अभिप्रतप्तम्:
कर्म (object; adjectival qualifier)
TypeAdjective
Rootअभि + प्र + √तप् (धातु) → प्रतप्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्तः (क्त-प्रत्ययान्तः), पुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; उपसर्गौ: अभि-, प्र-; विशेषणम् (सौमित्रिम् विशेषयति)
धर्मेin righteousness / in dharma
धर्मे:
अधिकरण (locus: 'in/with respect to')
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
स्थितःabiding / established
स्थितः:
कर्ता (agent; adjectival qualifier)
TypeAdjective
Root√स्था (धातु) → स्थित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्तः (क्त-प्रत्ययान्तः), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (सः विशेषयति)
धर्म्यम्righteous / in accordance with dharma
धर्म्यम्:
कर्म (object; adjectival qualifier)
TypeAdjective
Rootधर्म्य (प्रातिपदिक; धर्म + यत्)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (वाक्यम् विशेषयति)
उवाचsaid / spoke
उवाच:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (परोक्षभूत/परफेक्ट), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
वाक्यम्words / speech
वाक्यम्:
कर्म (object)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
यथाas / in such a way
यथा:
सम्बन्ध (manner/connection)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formप्रकार/उपमानार्थक-अव्ययम् (adverb/conjunction: 'as/in such a way that')
सःhe
सः:
कर्ता (agent/subject of अर्हति)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम-शब्दः (तद्)
एवalone / indeed
एव:
सम्बन्ध (emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-अव्ययम् (particle: 'alone/indeed')
अर्हतिis fit / is competent / deserves
अर्हति:
क्रिया (verb of competence)
TypeVerb
Root√अर्ह् (धातु)
Formलट्-लकारः (वर्तमान), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
तत्रthere / then
तत्र:
अधिकरण (adverbial locus/time)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेश/कालवाचक-अव्ययम् (adverb: 'there/then')
वक्तुम्to speak
वक्तुम्:
प्रयोजन/अनुबंध (infinitival complement)
TypeVerb
Root√वच् (धातु) → वक्तुम् (तुमुन्-प्रत्ययान्त)
Formतुमुनन्तम् (infinitive), अव्ययवत् प्रयोगः; अर्हति इत्यस्य पूरकः (complement)

Rama, centred on righteousness, again addressed his mother who had almost fainted and Lakshmana who was deeply distressed. As his words were consistent with righteousness, he alone was competent to speak that way.

R
Rama
K
Kausalya
L
Lakshmana
S
Saumitri (epithet of Lakshmana)

FAQs

Dharma includes right speech at the right time—guiding others compassionately while remaining anchored in moral truth.

The narrator frames Rama’s response as he addresses both his fainting mother and the grieving Lakshmana.

Moral leadership—Rama’s capacity to speak rightly under pressure and distress.