Previous Verse
Next Verse

Shloka 45

अनसूयोपदेशः तथा सीताया स्वयंवरकथा

Anasuya’s Counsel and Sita’s Swayamvara Narrative

विश्वामित्रस्तु धर्मात्मा मम पित्रा सुपूजितः।।2.118.45।।प्रोवाच पितरं तत्र भ्रातरौ रामलक्ष्मणौ।

viśvāmitras tu dharmātmā mama pitrā supūjitaḥ | provāca pitaraṃ tatra bhrātarau rāmalakṣmaṇau || 2.118.45 ||

ਉੱਥੇ ਧਰਮਾਤਮਾ ਵਿਸ਼ਵਾਮਿਤ੍ਰ ਨੂੰ ਮੇਰੇ ਪਿਤਾ ਨੇ ਯਥਾਵਿਧਿ ਪੂਜਿਆ; ਫਿਰ ਵਿਸ਼ਵਾਮਿਤ੍ਰ ਨੇ ਉੱਥੇ ਮੇਰੇ ਪਿਤਾ ਨੂੰ ਰਾਮ ਅਤੇ ਲਕਸ਼ਮਣ—ਉਹ ਦੋ ਭਰਾਵਾਂ ਬਾਰੇ ਕਿਹਾ।

विश्वामित्रःViśvāmitra
विश्वामित्रः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविश्वामित्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तुas for
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विषय-परिवर्तन/अन्वय (particle)
धर्मात्माrighteous-souled
धर्मात्मा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootधर्मात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण विश्वामित्रः; समास: धर्म + आत्मन्
ममmy
मम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, एकवचन
पित्राby (my) father
पित्रा:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
सुपूजितःwell-honoured
सुपूजितः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु + पूज् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण विश्वामित्रः
प्रोवाचsaid, spoke
प्रोवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + वच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
पितरम्to the father
पितरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
भ्रातरौthe two brothers
भ्रातरौ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, द्विवचन; कर्म (object) in sense ‘about/for the two brothers’ (elliptic)
रामलक्ष्मणौRama and Lakshmana
रामलक्ष्मणौ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराम + लक्ष्मण (प्रातिपदिक-द्वन्द्व)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, द्विवचन; द्वन्द्व-समास: रामः च लक्ष्मणः च

Having accepted the honour extended by my father, righteous Viswamitra spoke to him about those two brothers, Rama and Lakshmana.

V
Viśvāmitra
S
Sītā’s father (Janaka implied)
R
Rāma
L
Lakṣmaṇa

FAQs

Honoring dharmic authority: kings uphold dharma by reverencing sages; sages uphold dharma by guiding rulers toward righteous action.

Viśvāmitra is received with honor by Janaka and then introduces/commends Rāma and Lakṣmaṇa.

Mutual propriety: Janaka’s hospitality and Viśvāmitra’s righteous advocacy for the princes.