Shloka 37

स जीर्णं मानुषं देहं परित्यज्य पिता हि नः।दैवीमृद्धिमनुप्राप्तो ब्रह्मलोकविहारिणीम्।।2.105.37।।

sa jīrṇaṃ mānuṣaṃ dehaṃ parityajya pitā hi naḥ | daivīm ṛddhim anuprāpto brahmalokavihāriṇīm || 2.105.37 ||

ਨਿਸਚੇ ਹੀ, ਸਾਡੇ ਪਿਤਾ ਨੇ ਜਰਜਰ ਮਨੁੱਖੀ ਦੇਹ ਤਿਆਗ ਕੇ, ਬ੍ਰਹਮਲੋਕ ਵਿੱਚ ਵਿਹਾਰ ਕਰਨ ਵਾਲੀ ਦਿਵ੍ਯ ਸਮ੍ਰਿੱਧੀ ਨੂੰ ਪ੍ਰਾਪਤ ਕੀਤਾ ਹੈ।

सःhe
सः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
जीर्णम्worn-out
जीर्णम्:
कर्म (Karma/Object qualifier)
TypeAdjective
Rootजीर्ण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (देहम्)
मानुषम्human/mortal
मानुषम्:
कर्म (Karma/Object qualifier)
TypeAdjective
Rootमानुष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (देहम्)
देहम्body
देहम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootदेह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
परित्यज्यhaving abandoned
परित्यज्य:
क्रियाविशेषण (absolutive)
TypeVerb
Rootपरि-त्यज् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund), पूर्वकाल
पिताfather
पिता:
कर्ता (Karta/Subject; apposition)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सः इत्यस्य विशेष्य
हिindeed
हि:
निपात (particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थ/निश्चयार्थक-निपात (particle: indeed/for)
नःour
नः:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, बहुवचन; सर्वनाम
दैवीम्divine
दैवीम्:
कर्म (Karma/Object qualifier)
TypeAdjective
Rootदैवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (ऋद्धिम्)
ऋद्धिम्prosperity/attainment
ऋद्धिम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootऋद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अनुप्राप्तःhas attained
अनुप्राप्तः:
क्रिया (verbal predicate)
TypeVerb
Rootअनु-प्र-आप् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय (has obtained)
ब्रह्मलोकविहारिणीम्that moves in Brahma’s world
ब्रह्मलोकविहारिणीम्:
कर्म (Karma/Object qualifier)
TypeAdjective
Rootब्रह्मलोक + विहारिणी (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (ब्रह्मलोकस्य विहारिणी = moving in Brahma-world); स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (ऋद्धिम्)

Our father, king Dasaratha, abandoned the worn-out mortal body, and obtained divine prosperity of wandering in the world of Brahma.

D
Daśaratha
B
Brahmaloka
B
Brahmā

FAQs

A dharmic life culminates in spiritual ascent; the body is impermanent, while righteous merit leads to higher states—encouraging detachment grounded in faith and reason.

Bharata elevates the discussion from earthly loss to the king’s posthumous destiny, strengthening his argument against despair.

Spiritual understanding (adhyātma-buddhi): Bharata interprets death through the lens of dharma and transcendence.