Adhyāya 240: Indriya–Manas–Buddhi–Ātman — The Inner Hierarchy and Restraint (इन्द्रिय-मनस्-बुद्धि-आत्म-क्रमः)
एकाग्रचित्त योगी पर्वतकी सूनी गुफा, देवमन्दिर तथा एकान्तस्थ शून्य गृहको ही अपने निवासके लिये चुने ।।
ekāgracitto yogī parvatakī śūnyāṃ guhāṃ, devamandiraṃ tathā ekāntasthaṃ śūnya-gṛhaṃ caiva svanivāsāya vṛṇuyāt. nābhiṣvajeta paraṃ vācā karmaṇā manasāpi vā. upekṣako yatāhāro labdhālabdhe samo bhavet. sattva-saṃsevanād dhīro nidrām ucchettum arhati. vidvadbhir yogasya ye doṣāḥ kāmaḥ krodho lobho bhayaṃ pañcamaḥ svapnaś ca—teṣāṃ samyag ucchedaṃ kuryāt. krodhaṃ śamena jayet, kāmaṃ saṅkalpa-tyāgena parājayet; dhīraḥ sattva-guṇa-sevanena nidrāṃ nirākartuṃ śaknoti. yogasādhako manaḥ-vāk-kriyābhiḥ paratra nāsajyeta; sarvata upekṣā-bhāvaṃ dhārayet; niyataṃ bhojanaṃ kuryāt; lābha-hānau ca samabhāvaṃ rakṣet.
ਵਿਆਸ ਨੇ ਆਖਿਆ—ਇਕਾਗ੍ਰ ਚਿੱਤ ਵਾਲੇ ਯੋਗੀ ਨੂੰ ਆਪਣੇ ਨਿਵਾਸ ਲਈ ਸੁੰਨੀ ਪਹਾੜੀ ਗੁਫ਼ਾ, ਦੇਵ-ਮੰਦਰ ਜਾਂ ਇਕਾਂਤ ਵਿੱਚ ਪਿਆ ਖਾਲੀ ਘਰ ਚੁਣਨਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ। ਉਹ ਬਾਣੀ ਨਾਲ, ਕਰਮ ਨਾਲ ਜਾਂ ਮਨ ਨਾਲ ਵੀ ਕਿਸੇ ਹੋਰ ਨਾਲ ਚਿਮੜੇ ਨਾ। ਉਪੇਖਾ-ਭਾਵ ਰੱਖ ਕੇ, ਨਿਯਮਿਤ ਆਹਾਰ ਕਰੇ ਅਤੇ ਲਾਭ ਤੇ ਅਲਾਭ ਵਿੱਚ ਸਮਭਾਵ ਰੱਖੇ। ਸੱਤਵ ਦਾ ਸੇਵਨ ਕਰਨ ਨਾਲ ਧੀਰ ਪੁਰਖ ਨੀਂਦ ਨੂੰ ਕੱਟਣ ਜੋਗਾ ਬਣਦਾ ਹੈ। ਗਿਆਨੀਆਂ ਨੇ ਯੋਗ-ਮਾਰਗ ਦੇ ਪੰਜ ਦੋਸ਼ ਦੱਸੇ ਹਨ—ਕਾਮ, ਕ੍ਰੋਧ, ਲੋਭ, ਭਯ ਅਤੇ ਪੰਜਵਾਂ ਸੁਪਨਾ-ਨੀਂਦ; ਇਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਜੜ੍ਹੋਂ ਸਮੇਤ ਉਖਾੜ ਦੇਣਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ। ਕ੍ਰੋਧ ਨੂੰ ਸ਼ਮ (ਆਤਮ-ਸੰਯਮ) ਨਾਲ ਜਿੱਤੇ, ਕਾਮ ਨੂੰ ਸੰਕਲਪ-ਤਿਆਗ ਨਾਲ ਹਰਾਏ ਅਤੇ ਸੱਤਵ-ਆਸ਼੍ਰਯ ਨਾਲ ਨੀਂਦ ਦੂਰ ਕਰੇ। ਇਸ ਤਰ੍ਹਾਂ ਸਾਧਕ ਸਭ ਵੱਲ ਅਨਾਸਕਤ ਰਹੇ, ਆਹਾਰ ਵਿੱਚ ਅਨੁਸ਼ਾਸਨ ਰੱਖੇ ਅਤੇ ਲਾਭ-ਹਾਨੀ ਵਿੱਚ ਸਮਤਾ ਨਿਭਾਏ।
व्यास उवाच
Choose a secluded, simple dwelling; avoid attachment in thought, word, and deed; practice regulated eating and equanimity; and uproot the five yogic obstacles—desire, anger, greed, fear, and sleep—through calm restraint, renunciation of intention-driven craving, and cultivation of sattva.
In the didactic setting of Śānti Parva, Vyāsa instructs on yogic discipline: where a practitioner should live, how to relate to others without clinging, and which inner faults must be eliminated to stabilize meditation and ethical life.