Previous Verse
Next Verse

Shloka 57

अध्याय 91: अरिष्ट-लक्षण, मृत्यु-संस्कार, पाशुपत-धारणा तथा ओङ्कार-उपासना

तस्माद्ध्यानरतिर्नित्यम् अमात्रं हि तदक्षरम् उपास्यं हि प्रयत्नेन शाश्वतं सुखमिच्छता

tasmāddhyānaratirnityam amātraṃ hi tadakṣaram upāsyaṃ hi prayatnena śāśvataṃ sukhamicchatā

ਇਸ ਲਈ ਸਦਾ ਧਿਆਨ ਵਿੱਚ ਰਤੀ ਰੱਖੋ; ਕਿਉਂਕਿ ਉਹ ਅੱਖਰ ਅਮਾਤ੍ਰ—ਅਖੰਡ—ਹੈ। ਜੋ ਸ਼ਾਸ਼ਵਤ ਸੁਖ ਚਾਹੁੰਦਾ ਹੈ, ਉਹ ਯਤਨ ਨਾਲ ਉਸ ਦੀ ਉਪਾਸਨਾ ਕਰੇ।

तस्मात्therefore
तस्मात्:
ध्यान-रतिःdelight/absorption in meditation
ध्यान-रतिः:
नित्यम्always
नित्यम्:
अमात्रम्beyond measure, without parts (beyond the mātrās of sound/Om)
अमात्रम्:
हिindeed
हि:
तत्that
तत्:
अक्षरम्the Imperishable (Akṣara, Supreme principle)
अक्षरम्:
उपास्यम्to be worshipped/steadily contemplated
उपास्यम्:
हिsurely
हि:
प्रयत्नेनwith effort, discipline
प्रयत्नेन:
शाश्वतम्eternal
शाश्वतम्:
सुखम्bliss
सुखम्:
इच्छताby one who desires
इच्छता:

Suta Goswami (narrating the teaching to the sages of Naimisharanya)