Previous Verse
Next Verse

Shloka 22

अध्याय 91: अरिष्ट-लक्षण, मृत्यु-संस्कार, पाशुपत-धारणा तथा ओङ्कार-उपासना

यस्य वा स्नातमात्रस्य हृदयं पीड्यते भृशम् जायते दन्तहर्षश् च तं गतायुषमादिशेत्

yasya vā snātamātrasya hṛdayaṃ pīḍyate bhṛśam jāyate dantaharṣaś ca taṃ gatāyuṣamādiśet

ਜੋ ਨ੍ਹਾਉਣ ਤੋਂ ਤੁਰੰਤ ਬਾਅਦ ਜਿਸ ਦਾ ਦਿਲ ਬਹੁਤ ਪੀੜਤ ਹੋਵੇ ਅਤੇ ਦੰਦ ਕੰਬਣ/ਕਟਕਟ ਕਰਨ ਲੱਗ ਪੈਣ, ਉਸ ਬਾਰੇ ‘ਗਤਾਯੁ’—ਉਮਰ ਮੁੱਕੀ—ਇਉਂ ਕਹਿਣਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ।

yasyaof whom
yasya:
or/indeed
:
snāta-mātrasyaof one who has just bathed
snāta-mātrasya:
hṛdayamthe heart
hṛdayam:
pīḍyateis oppressed/afflicted
pīḍyate:
bhṛśamseverely
bhṛśam:
jāyatearises/occurs
jāyate:
danta-harṣaḥteeth-trembling/chattering (gooseflesh-like shiver)
danta-harṣaḥ:
caand
ca:
tamthat person
tam:
gata-āyuṣamone whose lifespan has gone/ended
gata-āyuṣam:
ādiśetshould indicate/declare
ādiśet:

Suta Goswami (narrating to the sages at Naimisharanya)