Previous Verse
Next Verse

Shloka 53

प्रलय-तत्त्वलयः, नीललोहित-रुद्रः, अष्टमूर्तिस्तवः, एवं ब्रह्मणो वैराग्यम्

ततः प्रत्यागतप्राणः समुदैक्षन् महेश्वरम् स उद्वीक्ष्य चिरं कालं स्निग्धगंभीरया गिरा

tataḥ pratyāgataprāṇaḥ samudaikṣan maheśvaram sa udvīkṣya ciraṃ kālaṃ snigdhagaṃbhīrayā girā

ਫਿਰ ਪ੍ਰਾਣ ਵਾਪਸ ਆਉਣ ਤੇ ਉਸ ਨੇ ਉੱਪਰ ਵੇਖ ਕੇ ਮਹੇਸ਼ਵਰ ਦਾ ਦਰਸ਼ਨ ਕੀਤਾ। ਲੰਮਾ ਸਮਾਂ ਤੱਕ ਨਿਹਾਰ ਕੇ ਉਹ ਸਨੇਹੀ ਤੇ ਗੰਭੀਰ ਬਾਣੀ ਨਾਲ ਬੋਲਿਆ।

tataḥthen
tataḥ:
pratyāgata-prāṇaḥone whose prāṇa (life-breath) had returned/restored
pratyāgata-prāṇaḥ:
samudaikṣatlooked up, beheld
samudaikṣat:
maheśvaramMaheśvara (the Great Lord, Śiva as Pati)
maheśvaram:
saḥhe
saḥ:
udvīkṣyahaving gazed/looking attentively
udvīkṣya:
ciram kālamfor a long time
ciram kālam:
snigdhatender, affectionate, gentle
snigdha:
gambhīrayādeep, grave
gambhīrayā:
girāwith speech/voice
girā:

Suta Goswami (narrating an internal scene where a revived individual addresses Shiva)