Previous Verse
Next Verse

Shloka 31

मदनदाहः — पार्वतीतपः, स्वयंवरलीला, देवस्तम्भनं, दिव्यचक्षुर्दानम्

स बाहुरुद्यमस्तस्य तथैव समुपस्थितः स्तम्भितः शिशुरूपेण देवदेवेन लीलया

sa bāhurudyamastasya tathaiva samupasthitaḥ stambhitaḥ śiśurūpeṇa devadevena līlayā

ਉਸ ਦੀ ਚੁੱਕੀ ਹੋਈ ਬਾਂਹ ਜਿਵੇਂ ਦੀ ਤਿਵੇਂ ਅੱਗੇ ਵਧੀ ਹੀ ਸੀ ਕਿ ਦੇਵਾਂ ਦੇ ਦੇਵ ਨੇ ਬਾਲਕ-ਰੂਪ ਵਿੱਚ ਆਪਣੀ ਲੀਲਾ ਨਾਲ ਉਸ ਨੂੰ ਉਸੇ ਅਵਸਥਾ ਵਿੱਚ ਜਕੜ ਦਿੱਤਾ।

स (sa)he
स (sa):
बाहुरुद्यमः (bāhu-udyamaḥ)the raising/effort of the arm
बाहुरुद्यमः (bāhu-udyamaḥ):
तस्य (tasya)of him
तस्य (tasya):
तथैव (tathaiva)just so/indeed
तथैव (tathaiva):
समुपस्थितः (samupasthitaḥ)having come forward/approached
समुपस्थितः (samupasthitaḥ):
स्तम्भितः (stambhitaḥ)immobilized, made rigid, restrained
स्तम्भितः (stambhitaḥ):
शिशुरूपेण (śiśu-rūpeṇa)in the form of a child
शिशुरूपेण (śiśu-rūpeṇa):
देवदेवेन (deva-devena)by the God of gods (Pati, Śiva)
देवदेवेन (deva-devena):
लीलया (līlayā)playfully, as divine sport
लीलया (līlayā):

Suta Goswami (narrating to the sages of Naimisharanya)