Previous Verse
Next Verse

Agni Purana — Yoga & Brahma-vidya, Shloka 9

Chapter 374 — ध्यान (Dhyāna) — Colophon & Transition to Dhāraṇā

स्वयं याति परं पदमिति ख तिर्यक्चाधोर्ध्वभागेभ्यः प्रयान्त्यो ऽतीव तेजसा चिन्तयेत् साधकेन्द्रस्तं यावत्सर्वं महामुने

svayaṃ yāti paraṃ padamiti kha tiryakcādhordhvabhāgebhyaḥ prayāntyo 'tīva tejasā cintayet sādhakendrastaṃ yāvatsarvaṃ mahāmune

“ਇਹ ਆਪਣੇ ਆਪ ਪਰਮ ਪਦ ਨੂੰ ਜਾਂਦਾ ਹੈ”—ਇਹ ਨਿਸ਼ਚਿਤ ਹੈ। ਤਿਰਛੇ, ਹੇਠਲੇ ਅਤੇ ਉੱਪਰਲੇ ਭਾਗਾਂ ਤੋਂ ਜਦੋਂ ਉਹ ਧਾਰਾਵਾਂ ਅਤਿ ਤੇਜ ਨਾਲ ਪ੍ਰਸਥਾਨ ਕਰਦੀਆਂ ਹਨ, ਹੇ ਮਹਾਮੁਨੇ, ਤਦੋਂ ਸਾਧਕਾਂ ਵਿੱਚ ਸ਼੍ਰੇਸ਼ਠ ਨੂੰ ਉਹ ਪ੍ਰਕਿਰਿਆ ਪੂਰੀ ਹੋਣ ਤੱਕ ਉਸ ਦਾ ਚਿੰਤਨ ਕਰਨਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ।

स्वयम्by oneself
स्वयम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootस्वयम् (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverb)
यातिgoes
याति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
परम्supreme
परम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘पदम्’ विशेषण
पदम्state/abode
पदम्:
Karma (कर्म/Goal)
TypeNoun
Rootपद (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
इतिthus
इति:
Vacana-parisamapti (वचन-परिसमाप्ति)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण/समाप्ति-अव्यय (quotative particle)
(textual particle; unclear)
:
Anirdishta (अनिर्दिष्ट/unclear)
TypeIndeclinable
Rootख (अव्यय)
Formपाठभेद/अनिर्णीत-अव्यय; सम्भवतः ‘खे’ (loc.) वा ‘खलु’ इत्यादेः संक्षेपः; अर्थः संदिग्धः
तिर्यक्sideways
तिर्यक्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतिर्यक् (अव्यय)
Formदिशावाचक-अव्यय (directional adverb)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
अधःdownwards
अधः:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअधः (अव्यय)
Formदिशावाचक-अव्यय (directional adverb)
ऊर्ध्वभागेभ्यःfrom the upper regions/parts
ऊर्ध्वभागेभ्यः:
Apadana (अपादान/Source)
TypeNoun
Rootऊर्ध्व-भाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), बहुवचन; कर्मधारय—ऊर्ध्वः भागः
प्रयान्त्यःgoing forth
प्रयान्त्यः:
Karta (कर्ता/agent participial)
TypeVerb
Rootप्र+या (धातु)
Formशतृ (present active participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘going forth’
अतीवexceedingly
अतीव:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअतीव (अव्यय)
Formपरिमाण/तीव्रता-बोधक-अव्यय (intensifier adverb)
तेजसाwith radiance/energy
तेजसा:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootतेजस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
चिन्तयेत्should contemplate
चिन्तयेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootचिन्त् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
साधकेन्द्रःthe best of practitioners
साधकेन्द्रः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootसाधक-इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—साधकानाम् इन्द्रः (श्रेष्ठः)
तम्that (it/him)
तम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, द्वितीया, एकवचन; निर्देशः
यावत्until
यावत्:
Avadhi (अवधि/limit)
TypeIndeclinable
Rootयावत् (अव्यय)
Formअवधि-बोधक-अव्यय (limit marker: ‘until/as far as’)
सर्वम्all
सर्वम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा, एकवचन; ‘all (of it)’
महामुनेO great sage
महामुने:
Sambodhana (सम्बोधन/Address)
TypeNoun
Rootमहामुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन; कर्मधारय—महान् मुनिः

Lord Agni (teaching) to Sage Vasiṣṭha (addressed as mahāmune)

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

Sandhi Resolution Notes: पदमिति → पदम् + इति; तिर्यक्चाधोर्ध्वभागेभ्यः → तिर्यक् + च + अधः + ऊर्ध्वभागेभ्यः; प्रयान्त्यो ऽतीव → प्रयान्त्यः + अतीव; साधकेन्द्रस्तं → साधकेन्द्रः + तम्

A
Agni
P
Paramapada (supreme state)

FAQs

A dhyāna-vidhi: the sādhaka is instructed to contemplate the radiant departing movements of subtle currents/energies from the side, lower, and upper regions until the process is fully realized, leading toward paramapada.

It exemplifies the Agni Purana’s inclusion of practical yogic/tantric meditation methods alongside its other disciplines—showing that the text is not only mythic narration but also a manual of applied spiritual technologies.

Sustained contemplation of the luminous inner process is presented as a direct means toward the supreme state (mokṣa/paramapada), emphasizing inner purification and liberation through disciplined awareness.