Previous Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 78

दिव्यमष्टविधं चात्र सद्यः प्रत्ययकारकम् । पापानां चोपभुक्तं हि यथा पार्थ हलाहलम्

divyamaṣṭavidhaṃ cātra sadyaḥ pratyayakārakam | pāpānāṃ copabhuktaṃ hi yathā pārtha halāhalam

ଏଠାରେ ‘ଦିବ୍ୟ’ ନାମରେ ଅଷ୍ଟବିଧ ପରୀକ୍ଷା ଅଛି, ଯାହା ତତ୍କ୍ଷଣାତ୍ ସତ୍ୟର ନିଶ୍ଚୟ କରାଏ। ସେଗୁଡ଼ିକ ପାପକୁ ମଧ୍ୟ ଗ୍ରସି ନାଶ କରେ—ହେ ପାର୍ଥ, ଯେପରି ହଲାହଲ ବିଷ ଉପଭୋଗ କରି ନିଷ୍ପ୍ରଭ ହୋଇଥିଲା।

दिव्यम्divine
दिव्यम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदिव्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; अष्टविधम् इति विशेषणम् (here: ‘divine’)
अष्ट-विधम्eightfold
अष्ट-विधम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअष्टन् (संख्या-प्रातिपदिक) + विध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (अष्ट प्रकारः)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपातः (conjunction)
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्ययम्; देशवाचक-क्रियाविशेषणम्
सद्यःimmediately
सद्यः:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसद्यः (अव्यय)
Formअव्ययम्; कालवाचक-क्रियाविशेषणम् (immediately)
प्रत्यय-कारकम्producing immediate conviction/assurance
प्रत्यय-कारकम्:
Visheshana (Predicate qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रत्यय (प्रातिपदिक) + कारक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (प्रत्ययं करोति इति)
पापानाम्of sins
पापानाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम् (genitive plural: ‘of sins’)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपातः
उपभुक्तम्consumed / undergone
उपभुक्तम्:
Kriya (Predicative/क्रिया-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootउप + भुज् (धातु) → भुक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्तः (क्त-प्रत्ययः), नपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मणि (consumed/experienced)
हिindeed
हि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः (emphasis/indeed)
यथाjust as
यथा:
Upamana (Simile marker/उपमान)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्ययम्; उपमानवाचक-निपातः (as/just as)
पार्थO Pārtha
पार्थ:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootपार्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सम्बोधन-विभक्तिः, एकवचनम्
हलाहलम्Hālāhala poison
हलाहलम्:
Upameya (Object of comparison/उपमेय)
TypeNoun
Rootहलाहल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced); transition to Arjuna–Nārada dialogue begins next adhyāya

Tirtha: Bhaṭṭāditya-kṣetra (contextual ‘atra’)

Type: kshetra

Listener: Pārtha (addressed)

Scene: A sacred precinct with an ordeal pavilion showing symbolic ‘eight divyas’ (e.g., fire, water, balance/scale, poison, etc.) arranged as ritual stations; above, a vignette of Śiva consuming halāhala, linking the site’s sin-consuming power to cosmic purification.

P
Pārtha (Arjuna)
H
Halāhala

FAQs

Dharma seeks clarity and truth; rightly used dharmic ‘tests’ are portrayed as purifying and decisive, consuming sin like neutralizing poison.

No specific tīrtha is named in the verse; it introduces a doctrine of eight ordeals said to be present/operative “here.”

It references the aṣṭavidha divya (eight ordeals) as immediate proof-producing methods, to be explained further in the next chapter.