Previous Verse
Next Verse

Shloka 97

Puruṣottama-māhātmya

The Greatness of Puruṣottama Kṣetra

स्नानं कृष्णस्य हलिनः सर्वयात्राफलं तथा । वर्णनं विष्णुलोकस्य क्षेत्रस्य च पुनः स्वयम् । पूर्वं कथितवांस्तथ्यं तस्यै स पुरुषोत्तमः ॥ ९७ ॥

snānaṃ kṛṣṇasya halinaḥ sarvayātrāphalaṃ tathā | varṇanaṃ viṣṇulokasya kṣetrasya ca punaḥ svayam | pūrvaṃ kathitavāṃstathyaṃ tasyai sa puruṣottamaḥ || 97 ||

ତେବେ ସେ ପୁରୁଷୋତ୍ତମ ନିଜେ ତାଙ୍କୁ ପୁନର୍ବାର ସତ୍ୟ ବୃତ୍ତାନ୍ତ କହିଲେ—କୃଷ୍ଣ ଓ ହଲିନ (ବଳରାମ)ଙ୍କ ସ୍ନାନମାହାତ୍ମ୍ୟ, ଯାହା ସମସ୍ତ ତୀର୍ଥଯାତ୍ରାଫଳ ସମ, ଏବଂ ‘ବିଷ୍ଣୁଲୋକ’ ନାମକ ପବିତ୍ର କ୍ଷେତ୍ରର ବର୍ଣ୍ଣନା।

स्नानम्bath, bathing
स्नानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन
कृष्णस्यof Krishna
कृष्णस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन
हलिनःof Halin (Balarama)
हलिनः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootहलिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन; ‘हलिन्’ = हलधारी (Balarāma)
सर्वयात्राफलम्the fruit of all pilgrimages
सर्वयात्राफलम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसर्व + यात्रा + फल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (Nom/Acc), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (सर्वासां यात्राणां फलम्)
तथाalso; likewise
तथा:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; अव्यय-प्रकारः—समुच्चय/अन्वयार्थक (also/and so)
वर्णनम्description
वर्णनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवर्णन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (Nom/Acc), एकवचन
विष्णुलोकस्यof Vishnu’s world (Vaikuntha)
विष्णुलोकस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootविष्णु + लोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (विष्णोः लोकः)
क्षेत्रस्यof the sacred place/field
क्षेत्रस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन
and
:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक (conjunction)
पुनःagain; further
पुनः:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb)
स्वयम्himself
स्वयम्:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootस्वयम् (अव्यय)
Formअव्यय; आत्मनः-प्रयोग (by oneself)
पूर्वम्previously
पूर्वम्:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootपूर्व (अव्यय/प्रातिपदिक-नपुंसक)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण (formerly/before)
कथितवान्having told; (he) told
कथितवान्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootकथ् (धातु) + क्तवतु (कृदन्त)
Formकृदन्त—क्तवतु-प्रत्ययान्त (past active participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; परस्मैपदी धातु ‘कथ्’ (to tell)
तथ्यम्the truth
तथ्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतथ्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
तस्यैto her
तस्यै:
Sampradana (सम्प्रदान/चतुर्थी)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (Dative), एकवचन; सर्वनाम
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; सर्वनाम
पुरुषोत्तमःPurushottama (the Supreme Person)
पुरुषोत्तमः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपुरुष + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; कर्मधारयः (उत्तमः पुरुषः)

Narada (narrating within the Uttara-Bhaga tirtha-mahatmya dialogue, describing Puruṣottama’s instruction)

Vrata: none

Rasa: {"primary_rasa":"bhakti","secondary_rasa":"adbhuta","emotional_journey":"Moves from reverent mention of sacred snāna and its vast merit to wonder-filled description of Viṣṇuloka as personally taught by Puruṣottama."}

K
Krishna
B
Balarama (Halin)
P
Purushottama
V
Vishnuloka

FAQs

It elevates a specific sacred act—snāna connected with Kṛṣṇa and Balarāma—and the Viṣṇuloka-kṣetra narrative as a concentrated source of punya, described as equivalent to the fruit of all pilgrimages.

Bhakti is expressed through reverent engagement with the Lord’s sacred geography and deeds—listening to (varṇana) and participating in sanctifying practices (snāna) centered on Puruṣottama.

Ritual practice is implied through tīrtha-snānā (a dharmic rite); while no specific Vedāṅga is named, the verse reflects kalpa-oriented practice—how prescribed acts yield defined yātrā-phala (pilgrimage merit).