Next Verse

Agni Purana — Avatara-lila, Shloka 1

Śrīrāmāvatāra-varṇanam

Description of the Incarnation of Śrī Rāma

इत्य् आदिमहापुराणे आग्नेये वराहनृसिंहाद्यवतारो नाम चतुर्थो ऽध्यायः अथ पञ्चमो ऽध्यायः श्रीरामावतारवर्णनम् अग्निर् उवाच रामायणमहं वक्ष्ये नारदेनोदितं पुरा वाल्मीकये यथा तद्वत् पठितं भुक्तिमुक्तिदम्

ity ādimahāpurāṇe āgneye varāhanṛsiṃhādyavatāro nāma caturtho 'dhyāyaḥ atha pañcamo 'dhyāyaḥ śrīrāmāvatāravarṇanam agnir uvāca rāmāyaṇamahaṃ vakṣye nāradenoditaṃ purā vālmīkaye yathā tadvat paṭhitaṃ bhuktimuktidam

ဤသို့ အာဂ္နိပုရာဏ (အာဒီ-မဟာပုရာဏ) တွင် «ဝရာဟ၊ နရသിംဟ စသည်တို့၏ အဝတာရများ» ဟု အမည်ရသော စတုတ္ထအခန်း ပြီးဆုံးသည်။ ယခု ပဉ္စမအခန်း «သီရိရာမ အဝတာရ ဖော်ပြချက်» စတင်သည်။ အဂ္နိက မိန့်တော်မူသည်– «နာရဒက ရှေးက ဝာလ္မီကိအား သင်ကြားခဲ့သကဲ့သို့ ထိုအတိုင်း ရာမာယဏကို ငါဖော်ပြမည်။ ၎င်းကို လေ့လာဖတ်ရှုသူသည် လောကီအကျိုး (ဘောဂ) နှင့် မောက္ခ (လွတ်မြောက်ခြင်း) နှစ်ပါးကို ပေးစွမ်းသည်»။

इतिthus
इति:
Sambandha-bodhaka (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरणसमाप्तिसूचक अव्यय (quotative/marker)
आदि-महा-पुराणेin the Ādi-Mahāpurāṇa
आदि-महा-पुराणे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootआदि + महा + पुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति (Locative), एकवचन; कर्मधारयसमासः (descriptive): 'आदिः महापुराणम्'
आग्नेयेAgneya (pertaining to Agni)
आग्नेये:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआग्नेय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (qualifying the Purāṇa)
वराह-नृसिंह-आद्य-अवतारःthe chapter on the incarnations beginning with Varāha and Narasiṃha
वराह-नृसिंह-आद्य-अवतारः:
Viṣaya-nirdeśa (विषयनिर्देश/शीर्षक)
TypeNoun
Rootवराह + नृसिंह + आदि + अवतार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषसमासः: 'वराहनृसिंहादयः अवताराः' इत्यर्थे (heading-title usage)
नामnamed
नाम:
Sambandha-bodhaka (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formनाम-शब्दः (indeclinable) शीर्षकनिर्देशकः ('called/named')
चतुर्थःfourth
चतुर्थः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतुर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; 'अध्यायः' इति विशेष्यस्य विशेषणम्
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन
अथthen
अथ:
Sambandha-bodhaka (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formमङ्गल/अनन्तरार्थक अव्यय (then/now)
पञ्चमःfifth
पञ्चमः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपञ्चम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; 'अध्यायः' इति विशेष्यस्य विशेषणम्
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन
श्री-राम-अवतार-वर्णनम्description of the incarnation of Śrī Rāma
श्री-राम-अवतार-वर्णनम्:
Viṣaya-nirdeśa (विषयनिर्देश/शीर्षक)
TypeNoun
Rootश्री + राम + अवतार + वर्णन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया विभक्ति, एकवचन; शीर्षक-रूपे प्रथमा; तत्पुरुषसमासः: रामावतारस्य वर्णनम्
अग्निःAgni
अग्निः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुष, एकवचन
रामायणम्the Rāmāyaṇa
रामायणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootरामायण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति (Accusative), एकवचन
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअहम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम (1st person pronoun), प्रथमा विभक्ति, एकवचन
वक्ष्येwill tell
वक्ष्ये:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), आत्मनेपदम्, उत्तमपुरुष (1st person), एकवचन
नारदेनby Nārada
नारदेन:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootनारद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया विभक्ति (Instrumental/करण), एकवचन
उदितम्uttered / proclaimed
उदितम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeVerb
Rootउद् + इ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (Past Passive Participle), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; 'रामायणम्' इति कर्मपदस्य विशेषणम्
पुराformerly
पुरा:
Kāla-adhikaraṇa (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (adverb of time)
वाल्मीकयेto Vālmīki
वाल्मीकये:
Sampradāna (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootवाल्मीकि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी विभक्ति (Dative), एकवचन
यथाas
यथा:
Prakāra (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमान/प्रकारवाचक अव्यय (as/just as)
तद्वत्in the same way
तद्वत्:
Prakāra (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootतद्वत् (अव्यय)
Formतद्वत्-शब्दः अव्यय (in the same manner)
पठितम्recited / read
पठितम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeVerb
Rootपठ् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (Past Passive Participle), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; 'रामायणम्' इति कर्मपदस्य विशेषणम्
भुक्ति-मुक्ति-दम्granting enjoyment and liberation
भुक्ति-मुक्ति-दम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभुक्ति + मुक्ति + द (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; द्वन्द्वपूर्वपदसमासः (भुक्ति च मुक्ति च) + द (ददाति इति) = 'भुक्तिं मुक्तिं च ददाति'

Lord Agni

Vidya Category: {"primary_vidya":"Avatara-Katha","secondary_vidya":"Samanya","practical_application":"Serves as an adhyāya-saṅkrama (chapter transition) and sets the authority-chain (Nārada → Vālmīki) for the Rāmāyaṇa retelling; motivates study by stating bhukti-mukti fruit.","sutra_style":false}

Encyclopedic Reference: {"reference_type":"Description","entry_title":"Adhyāya transition: Rāmāyaṇa narration and its bhukti–mukti fruit","lookup_keywords":["Agni Purana","Rāmāyaṇa","Nārada","Vālmīki","bhukti-mukti"],"quick_summary":"Agni announces a faithful retelling of the Rāmāyaṇa as taught by Nārada to Vālmīki, promising both worldly prosperity and liberation to the student/reciter."}

Alamkara Type: Phala-śruti (meta-textual promise)

Concept: Scriptural study (paṭhana/śravaṇa) of itihāsa can yield both artha/kāma well-being and mokṣa when approached with fidelity and devotion.

Application: Use disciplined recitation/study of Rāmāyaṇa as a dual-path practice: ethical formation for worldly life and contemplative devotion for liberation.

Khanda Section: Avataras (Rama-avatara narrative / Itihasa-samgraha)

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

Visual Art Cues: {"scene_description":"Agni as a radiant sage-deity addresses the listener, announcing the start of the Rāma-avatāra chapter; a manuscript/palm-leaf text is shown, with Nārada and Vālmīki indicated as the transmission lineage in the background.","kerala_mural_prompt":"Kerala mural, Agni with flaming aura seated as teacher, palm-leaf manuscript, Nārada with vīṇā and Vālmīki with ascetic attire in side panels, temple mural palette and ornamental borders","tanjore_prompt":"Tanjore painting, Agni with gold halo and stylized flames, ornate manuscript stand, small medallions showing Nārada and Vālmīki, heavy gold work and rich textiles","mysore_prompt":"Mysore style, instructional composition: Agni pointing to a manuscript, neat calligraphic feel, subtle background vignettes of Nārada teaching Vālmīki, soft colors","mughal_miniature_prompt":"Mughal miniature, scholarly assembly with Agni as luminous figure, manuscripts and inkpots, Nārada and Vālmīki as inset scenes, fine detailing and architectural interior"}

Audio Atmosphere: {"recitation_mood":"instructional","suggested_raga":"Kalyani","pace":"medium","voice_tone":"instructional"}

Sandhi Resolution Notes: इत्य् = इति + (अ) ; चतुर्थोऽध्यायः = चतुर्थः + अध्यायः; पञ्चमोऽध्यायः = पञ्चमः + अध्यायः; अग्निरुवाच = अग्निः + उवाच; रामायणमहं = रामायणम् + अहम्.

Related Themes: Agni Purana Adhyaya 4 colophon and avatāra section closure; Agni Purana Adhyaya 5 onwards: Rāma-avatāra narrative

A
Agni
A
Agni Purana
V
Varaha
N
Narasimha
S
Sri Rama
N
Narada
V
Valmiki
R
Ramayana

FAQs

It frames the textual transmission of the Rāmāyaṇa within the Agni Purāṇa and states its practical phala (result): disciplined recitation/study yields bhukti (worldly welfare) and mukti (liberation).

By incorporating an Itihāsa (the Rāmāyaṇa) into the Purāṇic corpus and explicitly linking it to soteriological and worldly outcomes, it shows how the Agni Purāṇa compiles multiple knowledge-streams—narrative tradition, doctrine, and spiritual practice—into a single reference text.

The verse presents Rāmāyaṇa recitation as a merit-bearing practice that supports both righteous living and final liberation, implying purification of karma through śravaṇa/paṭhana (hearing/study) of sacred narrative.