Shloka 4

Cosmographic Ordering of the Southern and Western Quarters: Valleys, Forest-Plateaus, and Sacred Sites

तस्य च मध्ये महाशिखरः शतयोजनायामस्त्रिंशद्योजनविस्तीर्णोऽनेकधातुरत्नभूषितः तस्य चोपरि महती रथ्या रत्नप्राकारतोरणा । तस्यां महद् विद्याधरपुरम् । तत्र पुलोमानामा विद्याधरराजः शतसहस्रपरिवारः । तथा च विखाखाचलेन्द्रस्य श्वेतस्य चान्तरे सरः । तस्य च पूर्वतीरे महदाम्रवनं कनकसंकाशैः फलैरतिसुगन्धिभिर्महाकुम्भमात्रैः सर्वतश्चितम् । देवगन्धर्वादयश्च तत्र निवसन्ति ॥४॥

tasya ca madhye mahāśikharaḥ śatayojanāyāmas triṃśadyojanavistīrṇo 'nekadhāturatnabhūṣitas tasya copari mahatī rathyā ratnaprākāratoraṇā | tasyāṃ mahad vidyādharapuram | tatra pulomānāmā vidyādhararājaḥ śatasahasraparivāraḥ | tathā ca vikhākhācalendrasya śvetasya cāntare saraḥ | tasya ca pūrvatīre mahadāmravanaṃ kanakasaṃkāśaiḥ phalair atisugandhibhir mahākumbhamātraiḥ sarvataś citam | devagandharvādayaś ca tatra nivasanti ||4||

Di tengahnya berdiri sebuah puncak besar, panjang seratus yojana dan lebar tiga puluh yojana, dihiasi pelbagai galian dan permata. Di atasnya terbentang jalan diraja yang luas, dengan tembok benteng dan gerbang bertatah ratna. Di situ terdapat kota agung para Vidyādhara. Di sana bersemayam raja Vidyādhara bernama Pulomā, dengan rombongan seratus ribu pengiring. Dan di antara gunung agung Vikhākhā serta gunung Śveta terdapat sebuah tasik. Di tebing timurnya ada rimba mangga yang luas, dipenuhi di segenap arah oleh buah yang amat harum, berkilau seperti emas, dan sebesar tempayan besar. Para deva, gandharva, dan yang lain turut menetap di sana.

तस्यof it/of that
तस्य:
Shashthi-Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुं/नपुंसक, षष्ठी, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक
मध्येin the middle
मध्ये:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
महाशिखरःa great peak
महाशिखरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + शिखर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय (महच्च तत् शिखरः)
शत-योजन-आयामः100 yojanas long
शत-योजन-आयामः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशत (संख्या) + योजन (प्रातिपदिक) + आयाम (प्रातिपदिक)
Formद्विगु-समास; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (शिखरः) विशेषण; ‘having length of 100 yojanas’
त्रिंशत्-योजन-विस्तीर्णः30 yojanas wide
त्रिंशत्-योजन-विस्तीर्णः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रिंशत् (संख्या) + योजन (प्रातिपदिक) + विस्तीर्ण (कृदन्त, वि+स्तॄ)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (शिखरः) विशेषण; ‘spread 30 yojanas wide’
अनेक-धातु-रत्न-भूषितःadorned with many minerals and jewels
अनेक-धातु-रत्न-भूषितः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनेक (प्रातिपदिक) + धातु (प्रातिपदिक) + रत्न (प्रातिपदिक) + भूषित (कृदन्त, भूष्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (शिखरः) विशेषण; ‘adorned with many minerals and gems’
तस्यof it
तस्य:
Shashthi-Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक
उपरिupon/above
उपरि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootउपरि (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (above/upon)
महतीgreat
महती:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (रथ्या) विशेषण
रथ्याmain street/road
रथ्या:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootरथ्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
रत्न-प्राकार-तोरणाwith jeweled walls and gateways
रत्न-प्राकार-तोरणा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootरत्न (प्रातिपदिक) + प्राकार (प्रातिपदिक) + तोरण (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (रथ्या) विशेषण; ‘having jeweled ramparts and gateways’
तस्याम्in that (road)
तस्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; (रथ्यायाम्)
महत्great
महत्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (पुरम्) विशेषण
विद्याधर-पुरम्city of Vidyādharas
विद्याधर-पुरम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविद्याधर (प्रातिपदिक) + पुर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (विद्याधराणां पुरम्)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय
पुलोमान्Pulomān
पुलोमान्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपुलोमान् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
नामnamed
नाम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formनामनिर्देशक अव्यय (named)
विद्याधर-राजःking of the Vidyādharas
विद्याधर-राजः:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootविद्याधर (प्रातिपदिक) + राजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (विद्याधराणां राजा)
शत-सहस्र-परिवारःwith a retinue of 100,000
शत-सहस्र-परिवारः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशत (संख्या) + सहस्र (संख्या) + परिवार (प्रातिपदिक)
Formद्विगु/संख्यासमास; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (राजः) विशेषण; ‘having a retinue of a hundred thousand’
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formप्रकारवाचक अव्यय
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक
विखाख-अचल-इन्द्रस्यof Vikhākha, the mountain-lord
विखाख-अचल-इन्द्रस्य:
Shashthi-Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootविखाख (प्रातिपदिक) + अचल (प्रातिपदिक) + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; ‘of Vikhākha, lord of mountains’
श्वेतस्यof Śveta (the white mountain)
श्वेतस्य:
Shashthi-Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootश्वेत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; (अचल/शैल) नाम
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक
अन्तरेin between
अन्तरे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
सरःlake
सरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तस्यof it
तस्य:
Shashthi-Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक
पूर्व-तीरेon the eastern bank
पूर्व-तीरे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपूर्व (प्रातिपदिक) + तीर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘on the eastern bank’
महत्-आम्र-वनम्great mango-grove
महत्-आम्र-वनम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमहत् (प्रातिपदिक) + आम्र (प्रातिपदिक) + वन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘great mango-grove’
कनक-संकाशैःgolden-looking
कनक-संकाशैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकनक (प्रातिपदिक) + संकाश (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; (फलैः) विशेषण; ‘gold-like’
फलैःwith fruits
फलैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
अति-सुगन्धिभिःvery fragrant
अति-सुगन्धिभिः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअति (उपसर्ग/अव्यय) + सुगन्धि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; (फलैः) विशेषण; ‘very fragrant’
महा-कुम्भ-मात्रैःas big as large jars
महा-कुम्भ-मात्रैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा (प्रातिपदिक) + कुम्भ (प्रातिपदिक) + मात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; (फलैः) विशेषण; ‘as large as great pots’
सर्वतःon all sides
सर्वतः:
Desha (देश)
TypeIndeclinable
Rootसर्वतः (अव्यय)
Formपरितोऽर्थक अव्यय (everywhere)
चितम्filled
चितम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचि (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (चित); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; (वनम्) विशेषण; ‘heaped/filled’
देव-गन्धर्व-आदयःgods, gandharvas, and others
देव-गन्धर्व-आदयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक) + गन्धर्व (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formसमाहार/इतरेतर-द्वन्द्व; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘gods, gandharvas, etc.’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय
निवसन्तिdwell
निवसन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवस् (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद (नि+वस्)

Varāha (default dialogue framework; speaker not explicit in this fragment)

Varaha Avatara Context: {"is_varaha_focus":false,"aspect_highlighted":"None","boar_form_detail":"None","earth_interaction":"None"}

Bhu Devi Dialogue: {"is_dialogue":false,"speaker_role":"instructor","bhu_devi_state":"None","key_question":"None"}

Mathura Mandala: {"is_mathura_related":false,"specific_site":"None","parikrama_context":"None","krishna_connection":"None"}

Dharma Shastra: {"has_dharma_rule":false,"topic":"None","instruction_summary":"None","karmic_consequence":"None"}

Vrata Mahatmya: {"has_vrata":false,"vrata_name":"None","tithi_month":"None","promised_fruit":"None"}

Cosmic Boar Symbolism: {"has_symbolism":false,"symbolic_interpretation":"None","yajna_varaha_imagery":"None","vedantic_connection":"None"}

Philosophical Teaching: {"has_teaching":true,"teaching_type":"cosmological_imaginary","core_concept":"The Purāṇic cosmos integrates refined culture (rathyā, prākāra, toraṇa) with ecological abundance (āmra-vana), implying prosperity arises where order and beauty align with nature.","practical_application":"Cultivate ‘dharma of place’: build and inhabit spaces without severing them from groves, waters, and fragrance-bearing biodiversity."}

Subject Matter: ["Geography","Cosmology","Heritage Sites","Ecological Narratives"]

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

Type: mountain-city complex with lake and grove

Related Themes: Varāha Purāṇa 80 (sequence of peaks, lakes, groves, and non-human communities)

Visual Art Cues: {"scene_description":"A towering gem-studded mountain with a jeweled roadway and gates leading to a Vidyādhara city; nearby a lake between two mountains; on the eastern shore a vast mango grove with golden, jar-sized fragrant fruits; devas and gandharvas present.","item_prompts":["gem-encrusted peak","broad royal road (rathyā)","jewel ramparts and ornate gateways","city with palaces","Vidyādhara king Pulomā with large retinue","lake between two mountains","eastern-bank mango grove","oversized golden mangoes","celestial beings"],"kerala_mural_prompt":"Kerala mural: stylized mountain with patterned gem motifs, architectural bands for ramparts/gates, Vidyādhara figures with elaborate ornaments, mango grove with repeating golden fruit forms, lake as decorative blue band.","tanjore_prompt":"Tanjore: gilded city gates and jewelry, embossed gems on the peak, central king figure with gold-leaf crown, mango fruits highlighted in gold, rich maroon/green background.","mysore_prompt":"Mysore: intricate architecture lines, nuanced gem colors, elegant court scene for Pulomā, naturalistic mango leaves and fruit sheen, calm lake reflections.","pahari_prompt":"Pahari: narrative split-scene—mountain city above, lake and mango grove below; delicate figures, bright fruit accents, airy celestial presence, rhythmic hill contours."}

Audio Atmosphere: {"recitation_mood":"majestic and wondrous","suggested_raga":"Śrī","pace":"medium","voice_tone":"firm, regal, with heightened emphasis on measures and splendor terms (रत्न-, प्राकार-, तोरण-)."}

C
Classical Literature
P
Purāṇic Geography
M
Mythic Topography
E
Environmental Imaginaries

FAQs

It exemplifies Purāṇic sacred-geographical writing: landscapes are described through monumental scale (yojana measures), mineral wealth, and inhabited celestial/semidivine polities, reflecting how cultural memory mapped value and sanctity onto terrain.

No securely identifiable modern location is specified; the passage names mythic/topographic features (the mountains Vikhākhā and Śveta, a lake between them, and an eastern mango-grove) typical of Purāṇic cosmography rather than a single verifiable site.

The verse primarily conveys cultural-heritage and ecological valuation: it portrays a thriving, fragrant grove and waterbody as integral to an inhabited landscape, implicitly emphasizing the importance of fertile, well-tended environments within the text’s sacred geography.