HomeVaraha PuranaAdhyaya 16Shloka 14
Previous Verse
Next Verse

Varaha Purana 16.14: Adhyaya 16, Shloka 14

The Account of Saramā: Indra’s Restoration after Loss of Sovereignty

ते च गावस्तु ता दृष्ट्वा शुक्रं ऊचुः पुरोहितम् । पश्वर्थं देवगा ब्रह्मंश्चर्यन्ते रक्षमानया । देवशून्या सरमया वद किं क्रियतेऽधुना ॥ १६.१४ ॥

Sanskrit recitationVaraha Purana 16.14

te ca gāvas tu tā dṛṣṭvā śukram ūcuḥ purohitam | paśv-arthaṃ devagā brahmaṃś caryante rakṣamāṇayā | devaśūnyā saramayā vada kiṃ kriyate 'dhunā || 16.14 ||

Dan lembu-lembu itu, setelah melihatnya, berkata kepada Śukra, pendeta keluarga: “Wahai Brahmana, demi kepentingan ternakan, lembu-lembu suci sedang merayau di bawah perlindungannya. Dalam Sarama ini—yang tanpa para dewa—katakanlah, apakah yang harus dilakukan sekarang?”

तेthey (those)
ते:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सर्वनाम (refers to गाः)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
गावःcows
गावः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootगो (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/विशेषार्थक अव्यय (particle: but/indeed)
ताःthem (fem. pl.)
ताः:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति (2nd/Accusative), बहुवचन; सर्वनाम
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala (पूर्वकाल/preceding action)
TypeIndeclinable
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund/absolutive): ‘having seen’
शुक्रम्Śukra
शुक्रम्:
Karma (कर्म/Object of ऊचुः)
TypeNoun
Rootशुक्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (शुक्राचार्य)
ऊचुःsaid/spoke
ऊचुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद; प्रथमपुरुष, बहुवचन
पुरोहितम्the priest/preceptor
पुरोहितम्:
Samānādhikaraṇa (समानाधिकरण/apposition to शुक्रम्)
TypeNoun
Rootपुरोहित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; शुक्रस्य विशेषणरूपेण (apposition)
पशु-अर्थम्for the sake of cattle
पशु-अर्थम्:
Prayojana (प्रयोजन/purpose)
TypeNoun
Rootपशु + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (purpose): पश्वर्थ = पशोः अर्थः/पशूनां निमित्तम्; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; प्रयोजन (purpose)
देवगाःthe divine cows
देवगाः:
Karta (कर्ता/Subject of चर्यन्ते)
TypeNoun
Rootदेव + गो (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष: देवस्य गावः/देवानां गावः; स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
ब्रह्मन्O Brahman (O priest)
ब्रह्मन्:
Sambodhana (सम्बोधन/Vocative)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सम्बोधन विभक्ति (8th/Vocative), एकवचन; संबोधन
चर्यन्तेare roaming
चर्यन्ते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootचर् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), आत्मनेपद; प्रथमपुरुष, बहुवचन
रक्ष्यमाणयाby (one) who is guarding / while being guarded (fem.)
रक्ष्यमाणया:
Karana (करण/Instrument)
TypeAdjective
Rootरक्ष् (धातु) + यमाण (कृदन्त)
Formवर्तमानकाले कर्मणि कृदन्त (present passive participle) रक्ष्यमाणा; स्त्रीलिङ्ग, तृतीया विभक्ति (3rd/Instrumental), एकवचन; करण (means/agent in passive sense)
देवशून्याःdevoid of gods (unguarded)
देवशून्याः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदेव + शून्य (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष: देवैः शून्य; स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण (of देवगाः)
सरमयाby Saramā
सरमया:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootसरमा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; करण/सहायक (by Saramā)
वदtell/say
वद:
Kriya (क्रिया/command)
TypeVerb
Rootवद् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), परस्मैपद; मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन
किम्what
किम्:
Karma (कर्म/Object of क्रियते)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; प्रश्नवाचक सर्वनाम
क्रियतेis to be done / is done
क्रियते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलट्-लकार (Present), आत्मनेपद; प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive sense)
अधुनाnow
अधुना:
Kala (काल)
TypeIndeclinable
Rootअधुना (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (now)

Gāvaḥ (the cows), addressing Śukra (purohita)

Varaha Avatara Context: {"is_varaha_focus":false}

Bhu Devi Dialogue: {"is_dialogue":true,"speaker_role":"observer","key_question":"देवशून्यायां सरमायां (देव-रक्षण-रहिते प्रदेशे) इदानीं किं कर्तव्यम्—गोरक्षणार्थं कः उपायः?"}

Mathura Mandala: {"is_mathura_related":false}

Dharma Shastra: {"has_dharma_rule":true,"instruction_summary":"गोरक्षणं धर्म्यं; संकटे पुरोहित-परामर्शेन यथोचितं कर्तव्यं निर्णीयते।","karmic_consequence":"गोरक्षणे पुण्य-कीर्ति-वृद्धिः; गो-उपेक्षायां पाप-प्रत्यवायः (धर्महानिः, अशुभफलप्राप्तिः)।"}

Vrata Mahatmya: {"has_vrata":false}

Cosmic Boar Symbolism: {"has_symbolism":false}

Philosophical Teaching: {"has_teaching":true,"teaching_type":"dharma-ethics","core_concept":"धर्मः केवलं बलात् न, अपि तु विवेक-परामर्श-आश्रितः; गो-रक्षा सामाजिक-धर्मस्य केन्द्रम्।","practical_application":"संकटे धर्म-निर्णयार्थं आचार्य/पुरोहित-परामर्शः; निर्बल-जीव-रक्षणे तत्परता।"}

Subject Matter: ["Ethics","Cultural Heritage","Ritual Counsel","Protection of Animals"]

Primary Rasa: karuṇa

Secondary Rasa: bhayānaka

Type: mythic locale/region

Related Themes: 16.16.15-18 (शुक्र-आदेशः, दैत्यैः हरणम्, सरमाया अन्वेषणम्)

Visual Art Cues: {"scene_description":"गावः पुरोहितं शुक्रं प्रति सभय-करुण-स्वरेण उपगम्य ‘किं कर्तव्यम्’ इति पृच्छन्ति; पृष्ठभूमौ देवशून्य-प्रदेश-भावः।","item_prompts":["गावः समूहः","शुक्रः पुरोहितः (दण्ड/कमण्डलु/यज्ञोपवीत)","उद्विग्न-मुद्रा","निर्जन/रक्षाहीन-प्रदेश-चिह्नानि"],"kerala_mural_prompt":"शुक्रं केसर-पीत-वस्त्रधारिणं, स्पष्ट-रेखाभिः, गावां करुण-दृष्टिः; पृष्ठभूमौ शुष्क-वन/निर्जन-भूमिः।","tanjore_prompt":"शुक्र-प्रतिमा मध्यस्थ, सुवर्ण-प्रभामण्डल-आभासः; अग्रे गावः अलङ्कृत-सीमित-रूपेण, स्वर्ण-आभरण-उच्चारणम्।","mysore_prompt":"मृदु-रङ्ग-छाया, सूक्ष्म-भाव-चित्रणं; गावां नेत्रेषु चिन्ता, शुक्रस्य विचार-मुद्रा।","pahari_prompt":"हिमालयी-शैली-सरल-रेखा; गो-समूहः अग्रे, पुरोहितः वृक्षच्छायायां, दूरं निर्जन-मार्गः।"}

Audio Atmosphere: {"recitation_mood":"anxious counsel-seeking","suggested_raga":"Bhairavi","pace":"medium","voice_tone":"concerned, supplicatory"}

C
Classical Literature
P
Purāṇic Narrative
V
Vaishnavism
D
Dharma and Social Ethics

FAQs

It reflects a Purāṇic narrative setting where social order and welfare (here, protection of cattle) are negotiated through counsel to a purohita, illustrating the cultural centrality of pastoral economy and priestly arbitration in classical Sanskrit literature.

No specific geographic toponym is given in this verse; the focus is on a narrative scene involving cows, Śukra, and Saramā rather than a named pilgrimage site or region.

The verse foregrounds responsible protection of animals (cattle) and the seeking of informed guidance in moments of uncertainty—an ethic of stewardship and prudent decision-making within the narrative.

Ask anything about this verse

Answers come straight from the texts, with the shlokas they draw on. Ask in your own words.

Not sure where to start?

A free Google sign-in keeps your chat saved across web and the app.

Read Varaha Purana in the Vedapath app

Scan the QR code to open this directly in the app, with word-by-word meanings, Sanskrit recitation where available, and more.

Continue reading in the Vedapath app

Open in App