Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 31

निर्मुक्तः सर्वपापेभ्यो मध्यभागे वसेत्तु यः । हिमवंतं परित्यज्य पर्वतं गंधमादनम्

nirmuktaḥ sarvapāpebhyo madhyabhāge vasettu yaḥ | himavaṃtaṃ parityajya parvataṃ gaṃdhamādanam

Sesiapa yang tinggal di wilayah tengah akan terbebas daripada segala dosa. Bagi orang demikian, sekalipun meninggalkan Himālaya dan gunung Gandhamādana—

निर्मुक्तःfreed/released
निर्मुक्तः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिर् + मुच् (धातु) → निर्मुक्त (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle) विशेषणरूपेण; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (यः) इति कर्तरि
सर्वपापेभ्यःfrom all sins
सर्वपापेभ्यः:
Apādāna (Source/Separation/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + पाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (5th/Ablative), बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (सर्वाणि पापानि)
मध्यभागेin the middle portion
मध्यभागे:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमध्य (प्रातिपदिक) + भाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (मध्यस्य भागः)
वसेत्should dwell
वसेत्:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवस् (धातु)
Formविधिलिङ्-लकार (Optative), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
तुindeed
तु:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय (particle)
यःwho (he who)
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धसूचक-यत् (relative pronoun)
हिमवन्तम्Himavat (the Himalaya)
हिमवन्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootहिमवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
परित्यज्यhaving abandoned
परित्यज्य:
Kriyā (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootपरि + त्यज् (धातु) → परित्यज्य (कृदन्त, ल्यप्/क्त्वा-प्रत्यय)
Formअव्ययकृदन्त (gerund/क्त्वान्त), पूर्वकालिक क्रिया; 'having abandoned'
पर्वतम्mountain
पर्वतम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपर्वत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
गन्धमादनम्Gandhamādana (mountain)
गन्धमादनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगन्ध (प्रातिपदिक) + मादन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (गन्धान् मादयति/गन्धेन मादनः इति नामधेय)

Śiva (deduced)

Tirtha: Prabhāsa (Madhya-bhāga)

Type: kshetra

Listener: Varānanā

Scene: A pilgrim dwelling within Prabhāsa’s central precinct is bathed in a halo of purification; in the distance, majestic Himalaya and Gandhamādana appear as relinquished alternatives, fading like mirages.

P
Prabhāsa-kṣetra (middle portion)
H
Himālaya
G
Gandhamādana

FAQs

Not only visiting but dwelling with discipline in Prabhāsa’s sacred center is presented as a direct means to complete purification.

The ‘middle portion’ (madhyabhāga) of Prabhāsa-kṣetra is singled out for sin-destroying residence.

Residence (vāsa) in the central region is recommended as spiritually efficacious; no separate rite is specified here.