Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 11

ईश्वर उवाच । शृणु देवि यथावृत्तमाश्चर्यं तत्र वै पुरा । मृगयूथं सुसन्त्रस्तं लुब्धकैः परिपीडितम् । प्रविष्टं कर्दमाले तु सद्यो मानुषतां गतम्

īśvara uvāca | śṛṇu devi yathāvṛttamāścaryaṃ tatra vai purā | mṛgayūthaṃ susantrastaṃ lubdhakaiḥ paripīḍitam | praviṣṭaṃ kardamāle tu sadyo mānuṣatāṃ gatam

Īśvara bersabda: Dengarlah, wahai Dewi, peristiwa menakjubkan yang dahulu terjadi di sana. Sekawan rusa yang sangat ketakutan, ditekan dan diburu para pemburu, memasuki Kardamālā dan serta-merta memperoleh keadaan sebagai manusia.

ईश्वरःĪśvara (Lord)
ईश्वरः:
Karta (Speaker/कर्ता)
TypeNoun
Rootईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Speech act/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect); परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
शृणुlisten
शृणु:
Kriya (Command/क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट्-लकार (imperative); परस्मैपद; मध्यमपुरुष (2nd), एकवचन
देविO goddess
देवि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; सम्बोधन, एकवचन
यथाas
यथा:
Sambandha (Manner marker)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (as/how)
वृत्तम्what happened
वृत्तम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवृत्त (कृदन्त-प्रातिपदिक; √वृत्)
Formक्त-प्रत्ययान्त; नपुंसकलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; ‘शृणु’ इत्यस्य कर्म
आश्चर्यम्a wonder
आश्चर्यम्:
Karman (Object complement/कर्म)
TypeNoun
Rootआश्चर्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; ‘वृत्तम्’ इत्यस्य विशेषण (appositional)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक
वैindeed
वै:
Sambandha (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चयार्थक निपात (emphatic particle)
पुराformerly
पुरा:
Adhikarana (Time/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (adverb of time: formerly)
मृगयूथम्a herd of deer
मृगयूथम्:
Karman/Topic (Described entity)
TypeNoun
Rootमृग + यूथ (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (मृगाणां यूथम्); नपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; वर्ण्य-विषय (topic)
सुसन्त्रस्तम्very frightened
सुसन्त्रस्तम्:
Karman (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसु + सन्त्रस्त (कृदन्त-प्रातिपदिक; √त्रस्)
Formअव्ययीभाव (सु- उपसर्गवत्); क्त-प्रत्ययान्त; नपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘मृगयूथम्’ इत्यस्य विशेषण
लुब्धकैःby hunters
लुब्धकैः:
Kartr (Agent in passive/कर्तृ)
TypeNoun
Rootलुब्धक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया, बहुवचन
परिपीडितम्tormented/harassed
परिपीडितम्:
Karman (Qualifier)
TypeAdjective
Rootपरि + पीड् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त; नपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘मृगयूथम्’ इत्यस्य विशेषण; कर्मणि प्रयोग (passive sense)
प्रविष्टम्entered
प्रविष्टम्:
Karman (Qualifier)
TypeAdjective
Rootप्र + विश् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त; नपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘मृगयूथम्’ इत्यस्य विशेषण
कर्दमालेinto a muddy place/pit
कर्दमाले:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकर्दम + आलय (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (कर्दमस्य आलयः); पुंलिङ्ग; सप्तमी, एकवचन
तुand then/indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/विशेषार्थक (but/indeed)
सद्यःimmediately
सद्यः:
Adhikarana (Time/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसद्यः (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (immediately)
मानुषताम्human state
मानुषताम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमानुषता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; ‘गतम्’ इत्यस्य कर्म (state attained)
गतम्having attained
गतम्:
Kriya (Resultant state)
TypeAdjective
Rootगम् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त; नपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘मृगयूथम्’ इत्यस्य विशेषण; ‘मानुषताम्’ इत्यस्य सह कर्मसंबन्ध (having attained)

Śiva (Īśvara)

Tirtha: Kardamālā (sub-tīrtha of Prabhāsa)

Type: kund

Listener: Devī (Pārvatī)

Scene: A terrified herd of deer, chased by hunters, plunges into a muddy sacred waterbody called Kardamālā; immediately they emerge as human beings, radiant and bewildered, while Śiva narrates the marvel to Devī.

Ś
Śiva (Īśvara)
P
Pārvatī (Devi)
K
Kardamālā
H
Hunters (lubdhaka)
D
Deer herd (mṛga-yūtha)

FAQs

The tīrtha’s sanctity is so potent that mere contact can cause immediate spiritual and existential upliftment.

Kardamālā-tīrtha in Prabhāsakṣetra.

No direct prescription here; it introduces a narrative illustrating the tīrtha’s extraordinary power.