Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 27

आपस्तंब उवाच । श्रमेण महताविष्टाः कैवर्त्ता दुःखजीविनः । मम मूल्यं प्रयच्छेति यद्योग्यं मन्यसे नृप

āpastaṃba uvāca | śrameṇa mahatāviṣṭāḥ kaivarttā duḥkhajīvinaḥ | mama mūlyaṃ prayaccheti yadyogyaṃ manyase nṛpa

Āpastamba berkata: “Para nelayan itu, ditimpa keletihan yang besar dan hidup dalam kesusahan, berkata, ‘Bayarlah hargaku.’ Jika tuanku menganggapnya wajar, wahai raja, maka berikanlah bayaran itu.”

आपस्तम्बःĀpastamba
आपस्तम्बः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootआपस्तम्ब (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), परस्मैपद
श्रमेणby fatigue; with exertion
श्रमेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन
महतāgreat
महतā:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग-तृतीया एकवचन रूप (Instrumental singular); विशेषणम्—‘श्रमेण’ इत्यस्य
आविष्टाःafflicted; overcome
आविष्टाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootआ-विश् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (Past passive participle/क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन; विशेषणम्—‘कैवर्त्ताः’
कैवर्त्ताःfishermen
कैवर्त्ताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकैवर्त्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (Plural)
दुःखजीविनःliving in misery; hardship-living
दुःखजीविनः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुःख + जीविन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (दुःखेन जीविनः), पुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन; विशेषणम्—‘कैवर्त्ताः’
ममmy
मम:
Shashthi-sambandha (Possessive/षष्ठीसम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन
मूल्यम्price; value
मूल्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमूल्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
प्रयच्छgive; pay
प्रयच्छ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-यम् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यम-पुरुष (2nd person), एकवचन, परस्मैपद
इतिthus
इति:
Sambandha (Discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण/वाक्यसमाप्ति-सूचक अव्यय (quotative particle)
यत्what; that which
यत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा एकवचन (contextually object of ‘मन्यसे’); सम्बन्धसूचक सर्वनाम
योग्यम्appropriate; fitting
योग्यम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootयोग्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा एकवचन; विशेषणम्—‘यत्’
मन्यसेyou think; consider
मन्यसे:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमन् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), मध्यम-पुरुष, एकवचन, आत्मनेपद
नृपO king
नृप:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootनृप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन

Āpastamba

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Listener: (Implied) internal audience

Scene: Āpastamba, serene yet firm, gestures toward weary fishermen with nets and weathered faces; he speaks to the king about their toil and rightful payment.

Ā
Āpastamba
K
Kaivartas (fisherfolk/boatmen)
N
Nabhāga

FAQs

Dharma includes justice and compassion—those burdened by hardship deserve fair recompense, especially when a sage intercedes.

Prabhāsa-kṣetra; the narrative frames ethical giving and social responsibility as part of the tīrtha’s sanctifying power.

A form of dāna/compensation is requested—payment deemed fitting for the suffering fisherfolk.