Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 55

बृहद्रथंतरं तद्वज्ज्येष्ठसाम सरौरवम् । तथैव शांतिकाध्यायं मधुब्राह्मणमेव च

bṛhadrathaṃtaraṃ tadvajjyeṣṭhasāma sarauravam | tathaiva śāṃtikādhyāyaṃ madhubrāhmaṇameva ca

Hendaklah juga dibacakan Bṛhadrathantara, Jyeṣṭha-sāman dan Saraurava; demikian pula bab Śānti untuk pendamaian, serta Madhu Brāhmaṇa juga.

बृहत्-रथन्तरम्the Bṛhadrathantara (Sāman)
बृहत्-रथन्तरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootबृहत् (प्रातिपदिक) + रथन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय (विशेषण-विशेष्य)
तद्वत्likewise
तद्वत्:
Sambandha (Adverbial connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतद्वत् (प्रातिपदिक/अव्ययवत्)
Formअव्यय; तुलनार्थक (like that, similarly)
ज्येष्ठ-सामthe Jyeṣṭha-sāman
ज्येष्ठ-साम:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootज्येष्ठ (प्रातिपदिक) + सामन्/साम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय/तत्पुरुष-प्राय (श्रेष्ठं साम)
सरौरवम्the Saraurava (chant/hymn)
सरौरवम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसरौरव (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तथाthus, likewise
तथा:
Sambandha (Adverbial connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक क्रियाविशेषण
एवindeed, just
एव:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक निपात
शान्तिक-अध्यायम्the Śāntika chapter (for pacification)
शान्तिक-अध्यायम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशान्तिक (प्रातिपदिक) + अध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (शान्त्यर्थोऽध्यायः)
मधु-ब्राह्मणम्the Madhu-brāhmaṇa (Brāhmaṇa text/section)
मधु-ब्राह्मणम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमधु (प्रातिपदिक) + ब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (मधुनः/मधुसम्बन्धि ब्राह्मणम्)
एवindeed
एव:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक निपात
and
:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक निपात

Unknown (contextual narrator within Prabhāsakṣetramāhātmya; likely a Purāṇic narrator addressing a listener)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra (rite sequence)

Type: kshetra

Scene: A small group of Sāma-chanters seated in a semicircle at the tīrtha, hands in chanting mudrā, palm-leaf manuscripts open; the atmosphere is calm, with a śānti-kalasha and white flowers.

FAQs

Pitṛ-kārya becomes sanctified when performed with Vedic remembrance—recitation and śānti texts align the rite with dharma and sacred sound.

The larger context is Prabhāsa Kṣetra, specifically the rites connected with Goṣpada Tīrtha.

Recitation of specific Sāma/Vedic portions (Bṛhadrathantara, Jyeṣṭha-sāman, Saraurava), along with śānti-adhyāya and Madhu Brāhmaṇa.