Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 3

ततो दृष्ट्वा तु तत्क्षेत्रं पुण्यं ह्यृषिनिषेवितम् । सर्वत्र व्यापितं लिंगैराश्रमैश्च तपस्विनाम्

tato dṛṣṭvā tu tatkṣetraṃ puṇyaṃ hyṛṣiniṣevitam | sarvatra vyāpitaṃ liṃgairāśramaiśca tapasvinām

Kemudian, setelah melihat wilayah suci itu—penuh pahala dan diziarahi para resi—(dia menyaksikan) seluruhnya dipenuhi liṅga-liṅga Śiva serta āśrama para pertapa.

tataḥthen
tataḥ:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Roottatas (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय; अनुक्रमबोधक (then)
dṛṣṭvāhaving seen
dṛṣṭvā:
Purvakala-kriya (Prior action)
TypeVerb
Rootdṛś (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund); पूर्वकालिक क्रिया (having seen)
tuindeed/but
tu:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/विरोधसूचक निपात (but/indeed)
tat-kṣetramthat sacred place/field
tat-kṣetram:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + kṣetra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष (तत् क్షेत्रम्)
puṇyamholy, meritorious
puṇyam:
Karman (Qualifier)
TypeAdjective
Rootpuṇya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (tat-kṣetram)
hiindeed/for
hi:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थ/निश्चयार्थ निपात (indeed/for)
ṛṣi-niṣevitamfrequented/served by sages
ṛṣi-niṣevitam:
Karman (Qualifier)
TypeAdjective
Rootṛṣi (प्रातिपदिक) + niṣevita (सेव् धातु-आधारित कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष (ऋषिभिः निषेवितम्) विशेषणम्
sarvatraeverywhere
sarvatra:
Adhikarana (Location/देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootsarvatra (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (everywhere)
vyāpitampervaded, filled
vyāpitam:
Karman (Qualifier)
TypeVerb
Rootvyāp (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (tat-kṣetram इत्यस्य विशेषणम्)
liṅgaiḥwith liṅgas
liṅgaiḥ:
Karana (Means/करण)
TypeNoun
Rootliṅga (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (Instrumental), बहुवचन
āśramaiḥwith hermitages
āśramaiḥ:
Karana (Means/करण)
TypeNoun
Rootāśrama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
caand
ca:
Sambandha (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (and)
tapasvināmof ascetics
tapasvinām:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Roottapasvin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (Genitive), बहुवचन

Śiva (deduced from chapter flow; narrative voice within Māhātmya)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra (liṅga-āśrama spread)

Type: kshetra

Listener: Mahādevī (Pārvatī)

Scene: Gaṅgā beholds Prabhāsa: a vast holy tract dotted everywhere with countless liṅgas and serene hermitages, sages in meditation, sacrificial fires, and pathways between shrines.

P
Prabhāsa Kṣetra
Ṛṣis (sages)
Ś
Śiva-liṅgas
T
Tapasvins (ascetics)

FAQs

A tīrtha becomes supremely holy through sustained tapas and the presence of saints, manifesting as a living sacred geography.

Prabhāsa Kṣetra, portrayed as a region densely sanctified by liṅgas and ascetic āśramas.

No explicit rite is prescribed here; the verse emphasizes the sanctifying presence of liṅgas and ascetic practice.