Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 1

ईश्वर उवाच । ततो गच्छेन्महादेवि तृतीयं पुष्करं महत् । तस्यैव पूर्वदिग्भागे किञ्चिदीशानगोचरे । कनीयः संस्मृतं कुंडं पुष्करंनाम नामतः

īśvara uvāca | tato gacchenmahādevi tṛtīyaṃ puṣkaraṃ mahat | tasyaiva pūrvadigbhāge kiñcidīśānagocare | kanīyaḥ saṃsmṛtaṃ kuṃḍaṃ puṣkaraṃnāma nāmataḥ

Īśvara bersabda: “Kemudian, wahai Mahādevī, pergilah ke Puṣkara yang besar, yang ketiga. Di bahagian timurnya, sedikit menghala ke timur laut, ada sebuah kolam kecil yang dikenang dengan nama ‘Puṣkara’.”

īśvaraḥLord (Īśvara)
īśvaraḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootīśvara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
uvācasaid
uvāca:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
tataḥthen, thereafter
tataḥ:
Adhikaraṇa (Context/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatas (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय; अव्यय-प्रकारः—काल/अनन्तरार्थक (then/thereafter)
gacchetshould go
gacchet:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootgam (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
mahādeviO great goddess
mahādevi:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootmahādevī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (8th/Vocative), एकवचन; समासः—महā + देवī (कर्मधारय)
tṛtīyamthird
tṛtīyam:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Roottṛtīya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषणम् (puṣkaram इति)
puṣkaramPuṣkara (a sacred lake/place)
puṣkaram:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootpuṣkara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
mahatgreat
mahat:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootmahat (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषणम् (puṣkaram इति)
tasyaof that (place)
tasya:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; सर्वनाम
evaindeed, just
eva:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चय/अवधारणार्थक (indeed/just)
pūrva-dik-bhāgein the eastern quarter/part
pūrva-dik-bhāge:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootpūrva (प्रातिपदिक) + diś (प्रातिपदिक) + bhāga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; समासः—पूर्वा दिक् यस्य सः (पूर्वदिक्) + भागः (तत्पुरुष)
kiñcitsomewhat, a little
kiñcit:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootkiñcit (अव्यय/सर्वनाम-नपुंसक)
Formअव्यय; परिमाणार्थक (a little/somewhat)
īśāna-gocarein the region of Īśāna (northeast/Śiva’s quarter)
īśāna-gocare:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootīśāna (प्रातिपदिक) + gocara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; समासः—ईशानस्य गोचरः (षष्ठी-तत्पुरुष)
kanīyaḥsmaller
kanīyaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootkanīyas (प्रातिपदिक; तुलनात्मक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; विशेषणम् (kuṇḍam इति)
saṃsmṛtamremembered/known (as)
saṃsmṛtam:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsaṃ-smṛ (धातु)
Formक्त (Past Passive Participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; विशेषणम् (kuṇḍam इति)
kuṇḍampond, sacred tank
kuṇḍam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootkuṇḍa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
puṣkaram-nāmanamed ‘Puṣkara’
puṣkaram-nāma:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootpuṣkara (प्रातिपदिक) + nāman (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; समासः—पुष्करं नाम यस्य तत् (नाम-तत्पुरुष)
nāmataḥby name, in name
nāmataḥ:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootnāmatas (अव्यय)
Formअव्यय; तसिल्-प्रत्ययान्त (in name/by name)

Īśvara (Śiva)

Tirtha: Tṛtīya Mahat Puṣkara; (smaller) Puṣkara-kuṇḍa

Type: kund

Listener: Mahādevī (Pārvatī)

Scene: Śiva, as guide, points out a sacred landscape map-like: the ‘third great Puṣkara’ and, to its east-northeast, a smaller Puṣkara-named pond; pilgrims walk with staffs, with trees and water bodies arranged like a mandala.

Ī
Īśvara (Śiva)
M
Mahādevī
P
Puṣkara-kuṇḍa

FAQs

Pilgrimage is taught as a guided sacred geography—knowing and approaching specific tīrthas is itself part of dharma and merit.

Puṣkara-kuṇḍa (a sacred pond) within Prabhāsa-kṣetra.

The instruction is primarily directional—‘one should go’ to the tīrtha—setting up later rites like snāna and dāna.