Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 3

अहो क्षेत्रस्य माहात्म्यं सर्वशास्त्रेषु विश्रुतम् । अहो क्षेत्रस्य माहात्म्यं शृण्वंतु ऋषयोऽमलाः

aho kṣetrasya māhātmyaṃ sarvaśāstreṣu viśrutam | aho kṣetrasya māhātmyaṃ śṛṇvaṃtu ṛṣayo'malāḥ

Wahai! Keagungan kṣetra suci ini termasyhur dalam segala śāstra. Wahai! Hendaklah para ṛṣi yang suci tanpa noda mendengar sekali lagi keagungan kṣetra ini.

अहोah! indeed
अहो:
Sambodhana/Exclamation (सम्बोधन/उद्गार)
TypeIndeclinable
Rootaho (अव्यय)
Formउद्गार-अव्यय (interjection)
क्षेत्रस्यof the sacred place
क्षेत्रस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootkṣetra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), एकवचन
माहात्म्यम्glory
माहात्म्यम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmāhātmya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
सर्वशास्त्रेषुin all scriptures
सर्वशास्त्रेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootsarva-śāstra (प्रातिपदिक; सर्व + शास्त्र)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), बहुवचन
विश्रुतम्well-known, renowned
विश्रुतम्:
Karta-predicate (विशेष्य-विशेषणभाव)
TypeAdjective
Rootvi-śru (धातु) + क्त (क्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (माहात्म्यम्)
अहोah! indeed
अहो:
Sambodhana/Exclamation (सम्बोधन/उद्गार)
TypeIndeclinable
Rootaho (अव्यय)
Formउद्गार-अव्यय (interjection)
क्षेत्रस्यof the sacred place
क्षेत्रस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootkṣetra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
माहात्म्यम्the glory
माहात्म्यम्:
Karman (कर्म)
TypeNoun
Rootmāhātmya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
शृण्वन्तुlet (them) hear
शृण्वन्तु:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootśru (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), प्रथमपुरुष (3rd person), बहुवचन
ऋषयःsages
ऋषयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootṛṣi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), बहुवचन
अमलाःpure, stainless
अमलाः:
Karta-qualifier (कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootamala (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (ऋषयः)

Prahlāda (continued)

Tirtha: Dvārakā-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Ṛṣayaḥ amalāḥ (assembly of stainless sages)

Scene: Prahlāda addressing an assembly of pure sages, urging them to hear again the famed greatness of the kṣetra; a setting of discourse and sacred listening.

Ṛṣis (sages)
Ś
Śāstra (sacred teachings)

FAQs

Tīrtha-māhātmya is not mere local lore; it is upheld as śāstra-supported teaching meant to be heard and preserved by sages.

Dvārakā-kṣetra (implicit), whose glory is said to be famous in all śāstras.

The implied practice is śravaṇa (hearing) of māhātmya as a dharmic, merit-giving act; no specific rite is detailed.