Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 28

प्रभासादीनि तीर्थानि यानि संति धरातले । गंतव्यं तेषु सर्वेषु स्नानं कुरु समाहितः

prabhāsādīni tīrthāni yāni saṃti dharātale | gaṃtavyaṃ teṣu sarveṣu snānaṃ kuru samāhitaḥ

Segala tīrtha suci di muka bumi—bermula dengan Prabhāsa—hendaklah diziarahi semuanya. Pada tiap-tiapnya, mandilah dengan minda yang terkumpul dan berdisiplin.

प्रभासादीनिbeginning with Prabhāsa, etc.
प्रभासादीनि:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रभास (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ‘-आदि’ अन्त-समासः (प्रभास-आदि)
तीर्थानिsacred places
तीर्थानि:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
यानिwhich
यानि:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सम्बन्धक-सर्वनाम (relative pronoun)
सन्तिexist / are
सन्ति:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम्
धरातलेon the surface of the earth
धरातले:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootधरातल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन
गन्तव्यम्to be gone to / must be visited
गन्तव्यम्:
Kriya-visheshaṇa (Predicate/विधेय)
TypeAdjective
Rootगम् (धातु) → गन्तव्य (कृदन्त/gerundive)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विधेय-विशेषण; कर्तरि-भावे ‘गमनियम/गन्तव्य’
तेषुin/among those
तेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
सर्वेषुin all
सर्वेषु:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
कुरुdo / perform
कुरु:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
समाहितःcollected, attentive
समाहितः:
Karta (Agent qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + आ + धा (धातु) → समाहित (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; भूतकृदन्त (क्त); कर्तृ-विशेषण

Pulastya (implied narrative instruction within the Arbuda Khaṇḍa context)

Tirtha: Prabhāsa (as first among many)

Type: kshetra

Listener: The king addressed as nṛpa-sattama

Scene: A pilgrim-king begins at Prabhāsa, then a montage of many tīrthas—rivers, ghats, sangams—each with the king bathing, hands in añjali, mind focused; Prabhāsa shown with the sea and Somnātha shrine nearby.

P
Prabhāsa
T
Tīrtha

FAQs

Pilgrimage becomes spiritually fruitful when paired with inner composure; sacred travel is meant to purify both body and mind.

Prabhāsa is named as the leading example, representing the broader network of tīrthas praised in the Prabhāsa Khaṇḍa.

Snāna (ritual bathing) at each tīrtha, performed with samādhāna/samāhita-citta (focused mind).