Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 27

स ज्ञात्वा तीर्थमाहात्म्यं परं पार्थिवसत्तमः । तत्र दारूणि चाहृत्य चितां कृत्वा ततो नृप । दानं दत्त्वा द्विजाग्रेभ्यः प्रविष्टो हव्यवाहनम्

sa jñātvā tīrthamāhātmyaṃ paraṃ pārthivasattamaḥ | tatra dārūṇi cāhṛtya citāṃ kṛtvā tato nṛpa | dānaṃ dattvā dvijāgrebhyaḥ praviṣṭo havyavāhanam

Setelah mengetahui kemuliaan tertinggi tīrtha itu, raja yang terbaik membawa kayu api ke sana dan membina unggun pembakaran (citā). Kemudian, wahai raja, setelah memberi dana kepada para Brāhmaṇa yang utama, baginda memasuki api korban Havyavāhana (Agni).

सःhe
सः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
ज्ञात्वाhaving known
ज्ञात्वा:
Kriya (क्रिया/Non-finite verb)
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund/Absolutive), पूर्वकालिक-क्रिया (prior action)
तीर्थ-माहात्म्यम्the greatness of the sacred place
तीर्थ-माहात्म्यम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक) + माहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (Genitive determinative): 'तीर्थस्य माहात्म्यम्'
परम्supreme
परम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifier) तीर्थ-माहात्म्यम्-शब्दस्य
पार्थिव-सत्तमःthe best of kings
पार्थिव-सत्तमः:
Karta (कर्ता/Subject apposition)
TypeNoun
Rootपार्थिव (प्रातिपदिक) + सत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: 'पार्थिवानां सत्तमः'
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
दारूणिpieces of wood
दारूणि:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootदारु (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), बहुवचन (Plural)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक-अव्यय (conjunction)
आहृत्यhaving brought
आहृत्य:
Kriya (क्रिया/Non-finite verb)
TypeVerb
Rootआ-हृ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund), पूर्वकालिक-क्रिया
चिताम्a funeral pyre
चिताम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootचिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
कृत्वाhaving made
कृत्वा:
Kriya (क्रिया/Non-finite verb)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund), पूर्वकालिक-क्रिया
ततःthen
ततः:
Sambandha (सम्बन्ध/Sequencing)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formक्रमवाचक-अव्यय (adverb: thereafter/from there)
नृपO king
नृप:
Sambodhana (सम्बोधन/Address)
TypeNoun
Rootनृप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन
दानम्a gift/charity
दानम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootदान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
दत्त्वाhaving given
दत्त्वा:
Kriya (क्रिया/Non-finite verb)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund), पूर्वकालिक-क्रिया
द्विज-अग्रेभ्यःto the foremost Brahmins
द्विज-अग्रेभ्यः:
Sampradana (सम्प्रदान/Recipient)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक) + अग्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (Dative/4th), बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: 'द्विजानाम् अग्राः' (foremost among Brahmins)
प्रविष्टःentered
प्रविष्टः:
Kriya (क्रिया/Main predicate)
TypeVerb
Rootप्र-विश् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (Past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्तरि-प्रयोगे (used predicatively: 'entered')
हव्य-वाहनम्the fire (oblation-carrier)
हव्य-वाहनम्:
Karma (कर्म/Object of entering)
TypeNoun
Rootहव्य (प्रातिपदिक) + वाहन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: 'हव्यानां वाहनम्' (fire, carrier of oblations)

Sūta (deduced)

Tirtha: Raktabandha

Type: kund

Listener: King

Scene: At Raktabandha, the king gathers wood, builds a pyre, gives gifts to eminent brāhmaṇas, and enters the consecrated fire with resolve.

T
tīrtha-māhātmya
D
dvijāgrās (foremost Brāhmaṇas)
A
Agni (havyavāhana)

FAQs

Realizing a tīrtha’s greatness can culminate in radical renunciation—placing dharma, dāna, and liberation above royal life.

The Raktānubandha/Raktabandha tīrtha on Arbuda is the sacred setting whose māhātmya inspires the king’s final act.

Dāna to foremost Brāhmaṇas and a deliberate entry into fire (a form of final renunciation in Purāṇic narrative), framed by ritual preparation (citā).