Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 7

मनुष्या ऊचुः । वयं ते हरिणाः सर्वे मानुष्यं भावमाश्रिताः । तीर्थस्यास्य प्रभावेण सत्यमेतदसंशयम्

manuṣyā ūcuḥ | vayaṃ te hariṇāḥ sarve mānuṣyaṃ bhāvamāśritāḥ | tīrthasyāsya prabhāveṇa satyametadasaṃśayam

Orang-orang itu berkata: “Kami inilah rusa-rusa itu; kami telah menyandang keadaan sebagai manusia. Dengan kuasa tīrtha ini, inilah kebenaran, tanpa sebarang keraguan.”

मनुष्याःmen/people
मनुष्याः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमनुष्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), बहुवचन (Plural)
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), बहुवचन (Plural)
वयम्we
वयम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तम-पुरुष-सर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), बहुवचन (Plural)
तेto you
ते:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formमध्यम-पुरुष-सर्वनाम, चतुर्थी-विभक्ति (Dative) एकवचन (Singular) / षष्ठी-विभक्ति (Genitive) एकवचन—सन्दर्भानुसार दत्तिव (to you)
हरिणाःdeer
हरिणाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहरिण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), बहुवचन (Plural)
सर्वेall
सर्वे:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), बहुवचन (Plural); विशेषणम् (qualifier)
मानुष्यम्human (state)
मानुष्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमानुष्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन (Singular)
भावम्condition/state
भावम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन (Singular)
आश्रिताःhaving resorted to/assumed
आश्रिताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootआ-श्रि (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृत् (Past participle, क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), बहुवचन (Plural); कर्तरि प्रयोगे ‘having resorted to’
तीर्थस्यof the sacred ford
तीर्थस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन (Singular)
अस्यof this
अस्य:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन (Singular); विशेषणम् (of this)
प्रभावेणby the power
प्रभावेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootप्रभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन (Singular)
सत्यम्true
सत्यम्:
Pradhana-visheshana (Predicate/विधेय)
TypeAdjective
Rootसत्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular); विधेय-विशेषणम् (predicative)
एतत्this
एतत्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
असंशयम्undoubtedly
असंशयम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअ- + संशय (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (indeclinable adverb); निःसंशयार्थक (expressing certainty)

Deer-turned-humans (now speaking as ‘manuṣyāḥ’)

Tirtha: Unnamed jalāśraya-tīrtha in Arbuda narrative

Type: kund

Listener: Hunters (Śabaras); overarching listener: the king

Scene: The transformed men speak calmly and truthfully to the hunters, pointing subtly toward the sacred water, their demeanor devotional; the atmosphere shifts from threat to reverence.

T
Tīrtha (Mānuṣa Hrada implied)

FAQs

The verse frames tīrtha-power as verifiable grace: transformation is declared as direct witness, strengthening faith in sacred geography.

The tīrtha at the Mānuṣa lake (Mānuṣa Hrada), explicitly praised for its prabhāva.

Implied: entering/bathing in the tīrtha waters results in the stated merit.