Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 5

श्रुतिस्मृतिविरुद्धं च कर्म सद्भिर्विगर्हितम् । जामदग्न्येन तच्चीर्णं कस्मात्सूत वदस्व नः

śrutismṛtiviruddhaṃ ca karma sadbhirvigarhitam | jāmadagnyena taccīrṇaṃ kasmātsūta vadasva naḥ

Perbuatan ini bertentangan dengan Śruti dan Smṛti serta dikecam oleh orang-orang saleh. Mengapakah Jāmadagnya melakukannya? Beritahulah kami, wahai Sūta.

श्रुति-स्मृति-विरुद्धम्contrary to śruti and smṛti
श्रुति-स्मृति-विरुद्धम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रुति + स्मृति + विरुद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; समासः—तत्पुरुष (श्रुतिस्मृत्योः विरुद्धम्)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
कर्मact/ritual deed
कर्म:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
सद्भिःby the good (people)
सद्भिः:
Karana (Agent-in-passive/Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
विगर्हितम्condemned
विगर्हितम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootवि + गर्ह् (धातु) → विगर्हित (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘निन्दितम्’
जामदग्न्येनby Jāmadagnya (Paraśurāma)
जामदग्न्येन:
Karana (Agent-in-passive/Instrument/करण)
TypeNoun
Rootजामदग्न्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
तत्that
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
चीर्णम्performed
चीर्णम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootचर् (धातु) → चीर्ण (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘आचरितम्/कृतम्’
कस्मात्from what reason?/why?
कस्मात्:
Hetu (Cause/Reason/हेतु)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/पञ्चमी), एकवचन; प्रश्नवाचक
सूतO Sūta
सूत:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative/सम्बोधन), एकवचन
वदस्वtell/speak
वदस्व:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवद् (धातु)
Formलोट् (Imperative/आज्ञार्थ), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
नःto us/for us
नः:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th) / चतुर्थी (4th) बहुवचन-रूप (enclitic); अत्र ‘अस्माकम्/अस्मभ्यं’

Ṛṣis (the sages)

Type: kshetra

Listener: Sūta

Scene: A circle of brāhmaṇas/sages questioning the Sūta: one points to a manuscript labeled śruti-smṛti, another gestures in disapproval, demanding why Jāmadagnya performed a censured act.

Ś
Śruti
S
Smṛti
J
Jāmadagnya (Paraśurāma)
S
Sūta

FAQs

Dharma is measured against śāstra: even revered figures are examined through the lens of Śruti–Smṛti and the judgment of the righteous.

The inquiry continues within the Rāmahrada episode; the focus is on the reason behind the act rather than a new tīrtha.

No prescription; it raises a doctrinal problem—how a Śruti–Smṛti-contrary act could be attributed to Jāmadagnya.