Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 36

ततः स प्रेषितस्ते न भास्करस्तीक्ष्णदीधितिः । स्वं स्थानं प्रययौ हृष्टस्तमामंत्र्य मुनीश्वरम्

tataḥ sa preṣitaste na bhāskarastīkṣṇadīdhitiḥ | svaṃ sthānaṃ prayayau hṛṣṭastamāmaṃtrya munīśvaram

Kemudian Bhāskara, yang sinarnya tajam cemerlang, setelah diutus olehmu, kembali dengan gembira ke tempatnya sendiri, sesudah memohon izin dan berpamitan kepada raja para resi itu.

ततःthen
ततः:
Sambandha (Temporal/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; अपादान/क्रमवाचक (then/thereupon)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
प्रेषितःhaving been sent/ordered
प्रेषितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootप्रेषित (कृदन्त-प्रातिपदिक; प्र+इष्/इष् causative ‘प्रेषयति’ कर्मणि क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मणि क्त-प्रत्यय (sent/ordered)
तेby you
ते:
Kartr (Agent in passive/कर्तृ)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन; ‘तव/ते’ (by you/your) — here in sense ‘by you’ with passive context
O (particle)
:
Sambodhana (Vocative particle/सम्बोधन)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; संबोधनार्थे/सम्बोधन-निपातः (O/indeed)
भास्करःthe Sun
भास्करः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभास्कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तीक्ष्ण-दीधितिःsharp-rayed
तीक्ष्ण-दीधितिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootतीक्ष्ण (प्रातिपदिक) + दीधिति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘तीक्ष्णा दीधितिः यस्य’ इति विशेषणप्रयोगः
स्वम्own
स्वम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्व (सर्वनाम/प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘स्व’ = own
स्थानम्place
स्थानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्रययौwent
प्रययौ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र+या (धातु)
Formलिट्-लकार (परोक्षभूत), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
हृष्टःdelighted
हृष्टः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootहृष्ट (कृदन्त-प्रातिपदिक; √हृष् क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्यय (delighted)
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आमन्त्र्यhaving addressed / after taking leave
आमन्त्र्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootआ+मन्त्र् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive): ‘having addressed/taken leave’
मुनीश्वरम्the lord of sages
मुनीश्वरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक) + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘मुनीनां ईश्वरः’

Narrator (within Nāgara Khaṇḍa Tīrthamāhātmya)

Scene: Bhāskara, sharp-rayed and radiant, joyfully departs to his own station after respectfully taking leave of the sage-lord.

B
Bhāskara (Sūrya)
A
Agastya (munīśvara)

FAQs

Respect for dharmic counsel: even cosmic forces align themselves when guided by realized sages.

No single tīrtha is named in this verse; it supports the wider māhātmya context through an exemplary sacred-history episode.

None; the verse is narrative, describing Sūrya’s return and reverence to Agastya.