Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 10

यत्र पूर्वं तपस्तप्तं विश्वामित्रेण धीमता । त्रिशंकोर्भूमिपालस्य कृते तीर्थे महात्मना

yatra pūrvaṃ tapastaptaṃ viśvāmitreṇa dhīmatā | triśaṃkorbhūmipālasya kṛte tīrthe mahātmanā

Inilah tīrtha suci tempat pada zaman dahulu Viśvāmitra yang bijaksana dan berhati agung menjalani tapa yang amat keras, lalu menegakkan tīrtha ini demi Raja Triśaṅku.

यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-सम्बन्ध (relative adverb: where)
पूर्वम्formerly
पूर्वम्:
Kala (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootपूर्व (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावे अव्ययप्रयोगः; कालवाचक क्रियाविशेषणम्
तपःausterity, penance
तपः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; कर्मरूपेण
तप्तम्was performed (was heated/undertaken)
तप्तम्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootतप् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त-प्रत्ययान्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; कर्मणि प्रयोगः (तपः तप्तम्)
विश्वामित्रेणby Viśvāmitra
विश्वामित्रेण:
Kartr (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootविश्वामित्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन; करण/कर्तृ-निर्देशः (agent in passive)
धीमताwise, intelligent
धीमता:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootधीमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन; विशेषणम् (विश्वामित्रेण)
त्रिशंकोःof Triśaṅku
त्रिशंकोः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootत्रिशङ्कु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन
भूमिपालस्यof the king (protector of the earth)
भूमिपालस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootभूमि-पाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (भूमेः पालः)
कृतेfor (the sake of)
कृते:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeIndeclinable
Rootकृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त रूपम्; सप्तमी-एकवचन नपुंसक/पुं (लोके) ‘कृते’ इति अव्ययीभाववत् प्रयोगः; अर्थः ‘for the sake of’
तीर्थेat the sacred ford/place
तीर्थे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन
महात्मनाby the great-souled one
महात्मना:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन; विशेषणम् (विश्वामित्रेण)

Sūta (Lomaharṣaṇa) speaking to the Ṛṣis (deduced from Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya narrative frame)

Tirtha: Hāṭakeśvara tīrtha (Viśvāmitra-tapas-sthāna)

Type: tirtha

Scene: Viśvāmitra seated in fierce austerity near a sacred ford—matted hair, fire-altar, and a luminous tīrtha pool/riverbank—while the intent ‘for Triśaṅku’ is symbolized by a royal figure in supplication at a distance.

V
Viśvāmitra
T
Triśaṅku

FAQs

A tīrtha gains enduring sanctity through the tapas of realized sages, offered for the upliftment of others.

A tīrtha associated with Viśvāmitra’s austerities performed for King Triśaṅku, within the Hāṭakeśvara-related sacred region described in this adhyāya.

No explicit ritual is stated here; the verse primarily establishes the tīrtha’s origin through tapas.