Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 21

ऋषय ऊचुः यदेतद्भवता प्रोक्तमशून्यशायिनीव्रतम् । इन्द्रेण यत्कृतं पूर्वं तुष्ट्यर्थं चक्रपाणिनः । प्रसुप्तस्य महाभाग फलं चैव प्रकीर्तितम्

ṛṣaya ūcuḥ yadetadbhavatā proktamaśūnyaśāyinīvratam | indreṇa yatkṛtaṃ pūrvaṃ tuṣṭyarthaṃ cakrapāṇinaḥ | prasuptasya mahābhāga phalaṃ caiva prakīrtitam

Para resi berkata: “Nazar Aśūnyaśāyinī yang tuan jelaskan ini—yang dahulu dilakukan oleh Indra demi menyenangkan Tuhan Pemegang Cakra—beserta buah pahala amalan itu ketika Tuhan bersemayam dalam tidur yoga, telah pun dimasyhurkan, wahai yang amat berbahagia.”

ऋषयःthe sages
ऋषयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन
यत्which
यत्:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धबोधक (relative pronoun)
एतत्this
एतत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
भवताby you (sir)
भवता:
Karana (Agent-instrument in passive/करण)
TypeNoun
Rootभवत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन; आदरार्थ सर्वनाम
प्रोक्तम्spoken, stated
प्रोक्तम्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-वच् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
अशून्यशायिनीव्रतम्the ‘Aśūnyaśāyinī’ vow
अशून्यशायिनीव्रतम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअ-शून्य (प्रातिपदिक) + शायिनी (कृदन्त/प्रातिपदिक) + व्रत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष-समासः (अशून्यशायिन्याः व्रतम् / ‘not sleeping on an empty bed’ vow)
इन्द्रेणby Indra
इन्द्रेण:
Karana (Agent-instrument/करण)
TypeNoun
Rootइन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन
यत्which
यत्:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धबोधक
कृतम्done, performed
कृतम्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
पूर्वम्formerly, earlier
पूर्वम्:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपूर्व (प्रातिपदिक)
Formकालवाचक अव्यय (adverb of time)
तुष्ट्यर्थम्for (his) satisfaction
तुष्ट्यर्थम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootतुष्टि (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन; चतुर्थी-तत्पुरुषः (तुष्ट्यै अर्थः) प्रयोजनार्थक
चक्रपाणिनःof the discus-holder (Viṣṇu)
चक्रपाणिनः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootचक्र (प्रातिपदिक) + पाणि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन; बहुव्रीहिः (चक्रः पाणौ यस्य सः) = विष्णोः
प्रसुप्तस्यof (one who is) asleep
प्रसुप्तस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootप्र-स्वप् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन; विशेषण
महाभागO fortunate one
महाभाग:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहाभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8), एकवचन; कर्मधारयः (महान् भागः यस्य)
फलम्fruit, result
फलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
एवindeed
एव:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण (emphasis)
प्रकीर्तितम्has been proclaimed
प्रकीर्तितम्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-कीर्त् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन

Ṛṣis (Sages)

Tirtha: Aśūnyaśāyinī-vrata (as observance focus)

Listener: the revered speaker addressed as महाभाग (likely the main narrator of the section)

Scene: A circle of sages addresses a revered narrator, referencing Indra’s ancient observance; in the background, a symbolic vision of Viṣṇu in yoganidrā on Śeṣa suggests the vow’s focus.

Ṛṣis
I
Indra
C
Cakrapāṇi (Viṣṇu)
A
Aśūnyaśāyinī-vrata

FAQs

Purāṇic vows are validated through exemplary precedent (Indra) and are aimed at pleasing the Supreme Lord with devotion.

No particular tīrtha is mentioned; the focus is on the vow’s pedigree and theological setting (Viṣṇu’s yoga-nidrā).

The verse frames inquiry: it references the Aśūnyaśāyinī-vrata and its fruit, preparing for details of time and method.