Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 21

गुणत्रयमयैर्भावैः सततं प्राणबुद्बुदाः । येषां वाक्यजलेनैव पापिष्ठा अपि शुद्धताम् । प्रयांति पापपुंजाश्च भस्मसाद्यांति पापिनाम्

guṇatrayamayairbhāvaiḥ satataṃ prāṇabudbudāḥ | yeṣāṃ vākyajalenaiva pāpiṣṭhā api śuddhatām | prayāṃti pāpapuṃjāśca bhasmasādyāṃti pāpinām

Makhluk hidup sentiasa bagaikan buih nafas, digerakkan oleh keadaan yang lahir daripada tiga guṇa. Namun dengan air kata-kata kamu sahaja, bahkan yang paling berdosa mencapai kesucian; dan timbunan dosa para pendosa menjadi abu.

गुणत्रयमयैःby/with those consisting of the three guṇas
गुणत्रयमयैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootगुण (प्रातिपदिक) + त्रय (प्रातिपदिक) + मय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन; समासः—तत्पुरुषः (गुणत्रयेन मयाः)
भावैःby states/conditions
भावैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन
सततम्always
सततम्:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootसतत (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण/adverb)
प्राणबुद्बुदाःlife-bubbles (living beings)
प्राणबुद्बुदाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootप्राण (प्रातिपदिक) + बुद्बुद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; समासः—तत्पुरुषः (प्राणानां बुद्बुदाः)
येषाम्of whom
येषाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/Genitive), बहुवचन
वाक्यजलेनby the water of (their) words
वाक्यजलेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक) + जल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (वाक्यानि एव जलम् इव)
एवindeed / alone
एव:
Avadharana (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय (अवधारणार्थक-निपात)
पापिष्ठाःthe most sinful
पापिष्ठाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootपापिष्ठ (प्रातिपदिक; पाप-तमप्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; तमप्-प्रत्यय (superlative)
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय/अपवाद/अपि=even)
शुद्धताम्purity
शुद्धताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशुद्धता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
प्रयान्तिattain / go to
प्रयान्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-या (धातु, √या)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), बहुवचन
पापपुञ्जाःheaps of sins
पापपुञ्जाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक) + पुञ्ज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; समासः—तत्पुरुषः (पापानां पुञ्जाः)
and
:
Samuccaya (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपात (conjunction)
भस्मसात्to ashes / into ash-state
भस्मसात्:
Kriya-visheshana (Resultative adverb)
TypeIndeclinable
Rootभस्मसात् (अव्यय)
Formअव्यय (गत्यर्थ/परिणामार्थक; ‘भस्म’ + ‘सात्’ इति निपातसमासवत्)
यान्तिgo / become
यान्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), बहुवचन
पापिनाम्of sinners
पापिनाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपापिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचन

Brahmā (continuing narration; devas speaking within the narrative)

Type: kshetra

Scene: A group of weary pilgrims, burdened by dark soot-like ‘sins,’ approach luminous sages; from the sages’ mouths flows a clear stream of syllables like water, washing the pilgrims; heaps of black ash crumble into sacred vibhūti.

G
Guṇatraya
B
Brahmavid teachers (implied)

FAQs

Satsanga and the teachings of realized ones are portrayed as a direct purifier—burning accumulated sin and restoring inner purity.

The statement functions within the Amarakantaka–Narmadā tīrtha māhātmya, where sages/brāhmaṇas sanctify the place by presence and teaching.

Listening to and honoring the purifying instruction of brahmavid teachers (implicit practice of śravaṇa/satsaṅga).