Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 54

षष्ठान्नकालभोज्यस्य व्रतचर्यारतस्य च । एवं तस्याऽपि संस्थस्य गतः कालो महान्मुने । न च तुष्यति देवेश स्ताभ्यां द्वाभ्यां कथञ्चन

ṣaṣṭhānnakālabhojyasya vratacaryāratasya ca | evaṃ tasyā'pi saṃsthasya gataḥ kālo mahānmune | na ca tuṣyati deveśa stābhyāṃ dvābhyāṃ kathañcana

Walaupun dia hanya makan pada waktu makan yang keenam dan bersuka dalam disiplin nazar serta tata laku—demikianlah, wahai maha muni, masa yang panjang berlalu ketika dia tetap dalam tapa; namun Dewa-īśa, Tuhan para dewa, tidak juga berkenan hanya dengan dua hal itu semata-mata.

षष्ठsixth
षष्ठ:
Viśeṣaṇa (Qualifier within compound/समासाङ्ग)
TypeAdjective
Rootषष्ठ (संख्या-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग-सम्भाव्य; समासपूर्वपदत्वेन (as first member); ‘षष्ठे’ इत्यर्थे (sixth)
अन्नfood
अन्न:
Samāsa-aṅga (Compound member)
TypeNoun
Rootअन्न (प्रातिपदिक)
Formसमासपूर्वपदत्वेन; नपुंसकलिङ्ग (food)
कालtime
काल:
Samāsa-aṅga (Compound member)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formसमासपूर्वपदत्वेन; पुंलिङ्ग (time)
भोज्यस्यof one whose meal is at the sixth-day time (i.e., eating every sixth day)
भोज्यस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootभोज्य (प्रातिपदिक; √भुज् से यत्)
Formसमास: तत्पुरुष (षष्ठ-अन्न-काल-भोज्य); पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन; सम्बन्ध (genitive)
व्रतचर्यारतस्यof one devoted to the observance of vows
व्रतचर्यारतस्य:
Sambandha (Genitive qualifier/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootव्रत (प्रातिपदिक) + चर्या (प्रातिपदिक) + रत (प्रातिपदिक)
Formसमास: तत्पुरुष (व्रत-चर्यायां रतः); पुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन; विशेषण (qualifier of implied person)
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक (conjunction)
एवम्thus
एवम्:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (thus)
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन; सर्वनाम
अपिalso
अपि:
Sambandha/Emphasis (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अप्यर्थ (also/even)
संस्थस्यof (him) being engaged/steadfast
संस्थस्य:
Sambandha (Genitive qualifier/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootसम् + स्था (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्त; पुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन; ‘स्थित/निविष्ट’ इत्यर्थे
गतःpassed
गतः:
Kriyā (Predicative/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘गतः’ = has passed
कालःtime
कालः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
महान्great; long
महान्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण (qualifier of कालः)
मुनेO sage
मुने:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th), एकवचन
not
:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation)
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अन्वय (and)
तुष्यतिis satisfied
तुष्यति:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootतुष् (धातु)
Formलट् (वर्तमान/Present), परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
देवेशःLord of the gods
देवेशः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक) + ईश (प्रातिपदिक)
Formसमास: तत्पुरुष (देवानाम् ईशः); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
ताभ्याम्by those two
ताभ्याम्:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसक/स्त्री/पुं-त्रिलिङ्गसर्वनाम; तृतीया (3rd), द्विवचन
द्वाभ्याम्two
द्वाभ्याम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वि (संख्या-प्रातिपदिक)
Formतृतीया (3rd), द्विवचन; संख्याविशेषण (qualifier of ताभ्याम्)
कथञ्चनin any way
कथञ्चन:
Kriyāviśeṣaṇa (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथञ्चन (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (in any way/at all)

Narrative voice addressing a sage-listener (“mune” indicates an interlocutor)

Type: kshetra

Listener: mahāmuni (addressed as ‘O great sage’)

Scene: A long passage of time shown through changing seasons around an ashram shrine; the ascetic maintains strict meal restraint and vrata discipline, yet the deity remains unmanifest, creating a quiet tension.

D
Deveśa (Śiva, implied)

FAQs

Austerities and rules alone may not suffice; divine grace is won through fuller devotion and right inner disposition.

The Hāṭakeśvara-related tīrtha context continues; the verse highlights the intensity of practice within that sacred geography.

Vrata-caryā (vowed discipline) and severe dietary restraint (infrequent eating) are described.