Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 34

नैष वांछति राज्यं स्वं लज्जया परया युतः । तस्मादस्य प्रसादं त्वं यथावत्कर्तुमर्हसि । अनुग्रहेण शापस्य मम वाक्याद्द्विजोत्तम

naiṣa vāṃchati rājyaṃ svaṃ lajjayā parayā yutaḥ | tasmādasya prasādaṃ tvaṃ yathāvatkartumarhasi | anugraheṇa śāpasya mama vākyāddvijottama

Dia tidak mengingini kerajaannya sendiri, kerana diliputi rasa malu yang amat mendalam. Maka, wahai yang terbaik antara kaum dwija, hendaklah engkau menganugerahkan perkenanmu dengan sepatutnya—dengan belas ihsan melonggarkan sumpahan itu—atas permohonanku.

not
:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negation particle)
एषःthis person
एषः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
वाञ्छतिdesires
वाञ्छति:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootवाञ्छ् (धातु)
Formलट्-लकारः (वर्तमानकालः), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
राज्यम्kingdom, rule
राज्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootराज्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
स्वम्his own
स्वम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (राज्यम्)
लज्जयाout of shame; with modesty
लज्जया:
Hetu/Karana (Cause/Instrument/हेतु/करण)
TypeNoun
Rootलज्जा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; हेतु/साधनार्थे
परयाgreat, extreme
परया:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (लज्जया)
युतःendowed with
युतः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootयुज् (धातु) → युत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (क्त-प्रत्ययः), पुंलिङ्गे, प्रथमा-एकवचनम्; विशेषणम् (एषः)
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Sambandha (Discourse connector)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतस्मात् इति अव्ययीभूत-रूपम्; हेत्वर्थे (therefore)
अस्यof him
अस्य:
Shashthi-sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootइदम्/एतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
प्रसादम्favor, grace
प्रसादम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रसाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formमध्यमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
यथावत्properly, duly
यथावत्:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootयथावत् (अव्यय)
Formरीतिवाचक-अव्ययम् (adverb: properly)
कर्तुम्to do
कर्तुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeIndeclinable
Rootकृ (धातु) → कर्तुम् (तुमुन्-प्रत्यय)
Formतुमुनन्तम् (infinitive), क्रियार्थक-अव्ययम्
अर्हसिyou ought/are fit
अर्हसि:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootअर्ह् (धातु)
Formलट्-लकारः, परस्मैपदम्, मध्यमपुरुषः, एकवचनम्
अनुग्रहेणby (your) favor
अनुग्रहेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअनुग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; साधन/उपायार्थे
शापस्यof the curse
शापस्य:
Shashthi-sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootशाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
ममmy
मम:
Shashthi-sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
वाक्यात्from (my) word/statement
वाक्यात्:
Apadana/Hetu (Source/Cause/अपादान/हेतु)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः, एकवचनम्; कारण/अपादानार्थे
द्विजोत्तमO best of Brahmins
द्विजोत्तम:
Sambodhana (Vocative/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक) + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formसमासः (कर्मधारयः: उत्तमः द्विजः), पुंलिङ्गे, सम्बोधन-विभक्तिः, एकवचनम्

Bṛhaspati (petitioning Gautama)

Type: kshetra

Scene: A humbled figure, refusing kingship with downcast eyes, stands before a venerable brāhmaṇa-sage; a divine intercessor requests that the curse be softened into grace.

B
Bṛhaspati
G
Gautama (dvijottama)
I
Indra (implied)
Ś
Śāpa (curse)
P
Prasāda (grace)

FAQs

Repentance invites grace: when pride collapses into humility, a rishi’s compassion can transform punishment into purification.

Not explicitly stated; the verse highlights the power of a sage’s āśrama-like sanctity and the Māhātmya theme of grace restoring cosmic order.

No specific rite; it prescribes seeking prasāda (favor) and anugraha (grace) to alleviate a śāpa, a common Purāṇic framework for atonement leading to renewed ritual life.