Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 8

चस्कन्द रेतः स्वप्नांते दृष्ट्वा कांचिद्वराप्सराम् । तारुण्यभावसंस्थस्य तपोयुक्तस्य सद्द्विजाः

caskanda retaḥ svapnāṃte dṛṣṭvā kāṃcidvarāpsarām | tāruṇyabhāvasaṃsthasya tapoyuktasya saddvijāḥ

Wahai golongan dwijati yang mulia, apabila dia melihat bidadari yang jelita di akhir mimpi, air mani pertapa itu—yang masih muda namun taat pada pertapaan—telah terpancar.

चस्कन्द(it) fell/was discharged
चस्कन्द:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्कन्द् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
रेतःsemen
रेतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootरेतस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
स्वप्नान्तेat the end of a dream
स्वप्नान्ते:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्वप्न + अन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (स्वप्नस्य अन्तः)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (Prior action)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund), पूर्वकाल (having done)
काञ्चित्some
काञ्चित्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; अनिश्चितार्थक (indefinite)
वराप्सराम्an excellent apsaras
वराप्सराम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवरा + अप्सरस् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (वरा अप्सरा)
तारुण्यभावसंस्थस्यof one situated in youthful disposition
तारुण्यभावसंस्थस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootतारुण्य + भाव + संस्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषः (तारुण्य-भावे संस्थः)
तपोयुक्तस्यof one devoted to austerity
तपोयुक्तस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootतपस् + युक्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (तपसा युक्तः)
सत्good, noble
सत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (द्विजाः-विशेषण)
द्विजाःO brāhmaṇas
द्विजाः:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सम्बोधनार्थेऽपि प्रयोगः

Sūta (deduced: Purāṇic narration to sages in a Māhātmya context)

Listener: dwijas ('सद्द्विजाः')

Scene: Night in the hermitage: an ascetic in youthful form sleeps; a luminous apsaras appears in a dream-vision above/near him. The scene conveys subtle temptation and the involuntary nature of the event, with moonlight and ethereal glow.

A
Apsaras
Y
Yājñavalkya (contextual)

FAQs

Even the disciplined may face involuntary impulses; dharma narratives often show how consequences unfold and are later integrated into sacred history.

The larger episode belongs to the Yājñavalkya āśrama setting within the Tīrthamāhātmya of Nāgarakhaṇḍa.

No direct prescription; the verse describes an event connected to ascetic life (tapas).