Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 44

दीर्घिकोवाच । न मया त्वं महाभाग निद्रोपहतया दृशा । दृष्टस्तेन परिस्पृष्टो ह्यस्पृश्यः पापकृत्तमः

dīrghikovāca | na mayā tvaṃ mahābhāga nidropahatayā dṛśā | dṛṣṭastena parispṛṣṭo hyaspṛśyaḥ pāpakṛttamaḥ

Dīrghikā berkata: “Wahai tuan yang mulia, aku tidak melihatmu kerana pandanganku ditimpa lena. Maka engkau telah tersentuh oleh yang paling berdosa, si yang tidak patut disentuh.”

dīrghikāDīrghikā
dīrghikā:
Karta (Speaker/कर्ता)
TypeNoun
Rootdīrghikā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; वक्तृ-नाम
uvācasaid
uvāca:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√vac (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम्
nanot
na:
Sambandha (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध-निपातः (negation)
mayāby me
mayā:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम (Instrumental singular)
tvamyou
tvam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootyuṣmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम (Accusative singular)
mahābhāgaO fortunate one
mahābhāga:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootmahā (प्रातिपदिक) + bhāga (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समासः (महान् भागः यस्य/महाभागः); सम्बोधन-प्रथमा (सम्बोधन-विभक्तिः), एकवचनम्, पुंलिङ्गम्
nidropahatayāby a sleep-overpowered
nidropahatayā:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootnidrā (प्रातिपदिक) + upahata (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (निद्रया उपहतः → निद्रोपहत); स्त्रीलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘by sleep-overpowered’
dṛśāwith (my) sight
dṛśā:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootdṛś (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् (Instrumental singular); ‘with (my) sight/eye’
dṛṣṭaḥseen
dṛṣṭaḥ:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√dṛś (धातु) + kta (कृत्)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (क्त), पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम्; ‘seen’
tenaby that (act) / by him
tena:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम (by that/by him)
parispṛṣṭaḥtouched
parispṛṣṭaḥ:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootpari-√spṛś (धातु) + kta (कृत्)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (क्त), पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम्; ‘touched all over/defiled by touch’
hiindeed
hi:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formअव्ययम्; हेत्वर्थ/निश्चयार्थक-निपातः (indeed/for)
aspṛśyaḥuntouchable
aspṛśyaḥ:
Karta (Predicate adjective/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Roota- (नञ्) + spṛśya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; नञ्-तद्धित/कृदन्ताधारित विशेषणम् (untouchable)
pāpakṛttamaḥthe greatest sinner
pāpakṛttamaḥ:
Karta (Qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootpāpa (प्रातिपदिक) + kṛt (कृदन्त-प्रातिपदिक) + tamaP (तमप्-प्रत्यय)
Formतत्पुरुष-समासः (पापं करोति → पापकृत्); तमप्-प्रत्ययेन अतिशयः; पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम्

Dīrghikā

Type: kshetra

Scene: Dīrghikā speaks with folded hands or a contrite gesture, eyes heavy with sleep; nearby, a shadowy figure or implied ‘untouchable’ presence heightens tension.

D
Dīrghikā
M
Māṇḍavya

FAQs

It underscores intention versus accident: moral judgment becomes complicated when harm occurs without awareness.

The exchange is embedded in the Hāṭakeśvara-kṣetra narrative frame of the Tīrthamāhātmya.

No explicit rite is prescribed; the verse discusses purity/impurity language as part of the story’s social-moral setting.