Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 66

तावद्वह्निरुवाचेदं मूर्तो भूत्वा द्विजोत्तमान् । मा प्रयच्छत विप्रेंद्राः शापं कोपात्कथंचन

tāvadvahniruvācedaṃ mūrto bhūtvā dvijottamān | mā prayacchata vipreṃdrāḥ śāpaṃ kopātkathaṃcana

Pada saat itu, Api (Agni) menjelma dalam rupa nyata dan berkata kepada para Brahmin terunggul: “Wahai pemuka kaum dwija, jangan sekali-kali melafazkan sumpahan kerana amarah.”

तावत्then
तावत्:
Kriya-viseshana (Temporal/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतावत् (अव्यय)
Formअव्ययम्; कालवाचक (then/at that time)
वह्निःFire (Agni)
वह्निः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवह्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
इदम्this
इदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम-शब्दः
मूर्तःembodied
मूर्तः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootमूर्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
भूत्वाhaving become
भूत्वा:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootभू (धातु) → भूत्वा (क्त्वान्त)
Formअव्ययभावः; क्त्वा-प्रत्ययान्तः (gerund)
द्विजोत्तमान्the best brahmins
द्विजोत्तमान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootद्विज + उत्तम (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (द्विजानाम् उत्तमान्)
माdo not
मा:
Pratishedha (Prohibition/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootमा (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (prohibitive particle)
प्रयच्छतgive / bestow
प्रयच्छत:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + यम्/यच्छ् (धातु)
Formलोट्-लकारः (Imperative), मध्यमपुरुषः (2nd), बहुवचनम्; परस्मैपदम्
विप्रेन्द्राःO chiefs of brahmins
विप्रेन्द्राः:
Sambodhana (Vocative/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविप्र + इन्द्र (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (विप्राणाम् इन्द्राः)
शापम्a curse
शापम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
कोपात्from anger
कोपात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootकोप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (Ablative/5th), एकवचनम्
कथंचनin any way (at all)
कथंचन:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथंचन (अव्यय)
Formअव्ययम्; निश्चय/प्रकारवाचक (in any way/at all)

Vahni (Agni)

Type: kshetra

Scene: Agni rises in anthropomorphic form from the sacrificial fire—radiant, red-gold, with flames as hair—raising a calming hand as he addresses the Brahmins who stand ready to curse.

V
Vahni (Agni)
D
Dvijas (Brahmins)

FAQs

Dharma demands mastery over anger; even justified grievance should be handled through prescribed rites, not impulsive cursing.

The broader passage belongs to a tīrtha-māhātmya setting in Nāgarakhaṇḍa, but this verse itself highlights Agni’s counsel rather than a named location.

A negative injunction: do not issue śāpa in anger; the narrative turns toward proper graha-śānti and homa as the corrective path.