Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 30

तस्मात्कुरु यथार्हं मे निग्रहं चौर्यसंभवम् । इह लोकः परश्चैव येन मे स्यात्सुखावहः

tasmātkuru yathārhaṃ me nigrahaṃ cauryasaṃbhavam | iha lokaḥ paraścaiva yena me syātsukhāvahaḥ

“Oleh itu, kenakanlah ke atasku disiplin yang sewajarnya, lahir daripada perbuatan mencuri ini, agar dunia ini dan dunia sana menjadi berkat serta membawa kesejahteraan bagiku.”

तस्मात्therefore; from that (reason)
तस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (निपात/सम्बन्धसूचक), अर्थे: ‘अतः/तस्मात् कारणात्’ (therefore/from that reason)
कुरुdo (you)
कुरु:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन (singular), परस्मैपद
यथाas; in such a way
यथा:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय (उपमान/प्रकारवाचक), ‘यथा’ = as/in the manner that
अर्हम्proper; fitting
अर्हम्:
Kriya-visheshana (Manner/प्रकार)
TypeAdjective
Rootअर्ह (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा एकवचन (acc./nom. sg.; adverbial use with यथा = ‘as is proper’)
मेof me; my
मे:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी एकवचन (genitive singular) / सम्भाव्य दत्तिव्यवहारः; ‘मे’ = of me/to me
निग्रहम्punishment; restraint
निग्रहम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनिग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन (accusative singular)
चौर्य-सम्भवम्arising from theft
चौर्य-सम्भवम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootचौर्य (प्रातिपदिक) + सम्भव (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी/तत्सम्बन्ध: ‘चौर्यस्य सम्भवः’), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; निग्रहम् इति विशेषणम्
इहhere; in this world
इह:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formअव्यय (देशवाचक अव्यय/adverb of place)
लोकःworld
लोकः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन (nominative singular)
परःother; next (world)
परः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; लोकः इति विशेषणम् (‘other/next’)
and
:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चयबोधक conjunction)
एवindeed; just
एव:
Avadharana (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय (अवधारण/निश्चयार्थ particle)
येनby which; whereby
येन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया एकवचन (instrumental singular), नपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग; ‘by which/whereby’
मेfor me; my
मे:
Sampradana/Sambandha (Beneficiary/Possessor)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी एकवचन (genitive singular)
स्यात्may be
स्यात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन, परस्मैपद
सुख-आवहःbringing happiness
सुख-आवहः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुख (प्रातिपदिक) + आवह (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (कर्मधारयवत्/उपपद: ‘सुखम् आवहति’), पुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; (लोकः) इति विशेषणम्

Śaṅkha

Scene: A remorseful offender stands before ascetics with folded hands, requesting fitting discipline; the hermitage setting suggests moral gravity and the two-worlds concern (iha/para).

Ś
Śaṅkha
L
Likhita

FAQs

Atonement (prāyaścitta) and willing acceptance of correction restore harmony and protect one’s welfare in both worlds.

No site is named in this line; the tīrtha-māhātmya setting emphasizes that dharma practiced in sacred geography yields profound spiritual results.

The verse does not specify a rite; it requests appropriate disciplinary atonement for the offense.