Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 65

अब्रह्मण्यः सदा क्रूरः केवलासुतृपः सदा । परप्राणौर्निजप्राणान्पुष्णाति स खलः सदा

abrahmaṇyaḥ sadā krūraḥ kevalāsutṛpaḥ sadā | paraprāṇaurnijaprāṇānpuṣṇāti sa khalaḥ sadā

Dia sentiasa memusuhi para Brāhmaṇa, tetap kejam dan tidak pernah puas. Dengan mengorbankan nyawa orang lain untuk menyuburkan nyawa serta kenikmatan dirinya, demikianlah dia hidup sebagai penjahat yang berterusan.

अब्रह्मण्यःimpious/hostile to brahmins
अब्रह्मण्यः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ + ब्रह्मण्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; नञ्-समास/नकार-पूर्वक विशेषण (not devoted to Brahmins/dharma)
सदाalways
सदा:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (always)
क्रूरःcruel
क्रूरः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्रूर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
केवलासुतृपःsatisfied only by life-breaths (i.e., by killing)
केवलासुतृपः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकेवल + असु + तृप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (केवलम् असुभिः तृप्यति इति/असुतृपः)
सदाalways
सदा:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (always)
परप्राणौःby others' life-breath (life)
परप्राणौः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootपर + प्राण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन; तत्पुरुषः (परस्य प्राणः); पाठभेदे 'परप्राणैः' इति तृतीया-बहुवचन सम्भवम्
निजप्राणान्his own lives/breaths
निजप्राणान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनिज + प्राण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुषः (निजाः प्राणाः)
पुष्णातिnourishes/maintains
पुष्णाति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√पुष् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
खलःvillain/wicked man
खलः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootखल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सदाalways
सदा:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (always)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)

Scene: A dark moral portrait: the king’s hunting and cruelty are shown as a shadow over the land—animals fleeing, frightened ascetics/brāhmaṇas, and the king’s hardened expression symbolizing insatiability.

I
Indrasena
B
Brāhmaṇas

FAQs

Cruelty and contempt for dharma—especially hostility toward the sacred—are portrayed as self-destructive karma that leads to downfall.

No site is named in this verse; it supports the larger Kedāra māhātmya narrative by contrasting adharma with later grace.

None; the verse is ethical characterization.