Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 24

पाखंडिनो दुर्जनाः पापशीला विप्रं दृष्ट्वा चोद्धता उन्मदाश्च । वध्यास्त्याज्याः सद्भिरेवंविधा हि तस्मादेनं शापितुं चोद्यतोऽस्मि

pākhaṃḍino durjanāḥ pāpaśīlā vipraṃ dṛṣṭvā coddhatā unmadāśca | vadhyāstyājyāḥ sadbhirevaṃvidhā hi tasmādenaṃ śāpituṃ codyato'smi

Golongan bidaah sebegini—yang jahat dan berdosa secara semulajadi—menjadi angkuh dan gila walaupun apabila melihat seorang brahmana. Orang jenis ini patut dihukum dan diusir oleh orang-orang baik; oleh itu, aku bertekad untuk menyumpahnya.

pākhaṇḍinaḥhypocrites
pākhaṇḍinaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootpākhaṇḍin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; पाखण्डिनः = hypocrites/heretics
durjanāḥwicked people
durjanāḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootdurjana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
pāpaśīlāḥof sinful conduct
pāpaśīlāḥ:
Karta-anvayi (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootpāpa + śīla (प्रातिपदिके)
Formकर्मधारयसमास; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; विशेषणं (durjanāḥ)
viprama brahmin
vipram:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvipra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
dṛṣṭvāhaving seen
dṛṣṭvā:
Kriya (पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootdṛś (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund); √दृश् = having seen
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय/and)
uddhatāḥarrogant
uddhatāḥ:
Karta-anvayi (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootuddhata (प्रातिपदिक; √han/√dhā? lexical adj)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; विशेषणं (durjanāḥ)
unmadāḥmad
unmadāḥ:
Karta-anvayi (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootunmada (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; विशेषणं (durjanāḥ)
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय)
vadhyāḥfit to be slain
vadhyāḥ:
Karta-anvayi (Predicate adjective/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootvadhya (प्रातिपदिक; √vadh (धातु) + यत्)
Formयत्-प्रत्ययान्त कृदन्त/विशेषण; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; ‘to be killed’
tyājyāḥfit to be abandoned
tyājyāḥ:
Karta-anvayi (Predicate adjective/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Roottyājya (प्रातिपदिक; √tyaj (धातु) + यत्)
Formयत्-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; ‘to be abandoned’
sadbhīḥby the good (people)
sadbhīḥ:
Karana/Agent-in-passive (कर्तृकरण)
TypeNoun
Rootsat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; सत् = good people
evaṃvidhāḥsuch (people)
evaṃvidhāḥ:
Karta-anvayi (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootevaṃ + vidha (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास (एवंविध = of such kind); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; विशेषणं (pākhaṇḍinaḥ/durjanāḥ)
hiindeed
hi:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formअव्यय (निपात)
tasmāttherefore
tasmāt:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Roottasmāt (सर्वनाम-प्रातिपदिक: tad)
Formअव्ययभावे पञ्चमी-एकवचन (तस्मात्) = therefore/from that
enamhim
enam:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, द्वितीया (2nd), एकवचन; एनम् = him
śāpituṃto curse
śāpituṃ:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Rootśap (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त कृदन्त (infinitive); √शप् = to curse
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय)
udyataḥready/intent
udyataḥ:
Karta-anvayi (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootudyata (प्रातिपदिक; √yam (धातु) + क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणं (aham)
asmiI am
asmi:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootas (धातु)
Formलट् (वर्तमान), परस्मैपद, उत्तमपुरुष, एकवचन; √अस् = to be

Dakṣa

Tirtha: Kedāra (contextual frame)

Type: kshetra

Listener: Brāhmaṇa assembly within the story; also purāṇic audience (contextual)

Scene: Dakṣa, eyes widened and brows knit, declares that such ‘heretics’ are to be punished and announces his intention to curse; brāhmaṇas react—some approving, some uneasy—while the yajña fire flares.

D
Dakṣa
B
Brāhmaṇa (vipra)
Ś
Śiva (implied target of the curse)

FAQs

Condemning the divine under the guise of moral judgment is itself adharma; anger-driven speech becomes the cause of one’s own fall.

No site is praised; the verse continues the Naimiṣāraṇya-based conflict narrative.

None; it announces an intended curse (śāpa), not a prescribed rite.