Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 22

गतिं कांचिन्न पश्यन्ति गावः शीतार्दिता इव । परस्परं व्यलीयंत गजेषु तुरगेषु च । रथेषु च भयत्रस्तास्तत्रतत्र निलिल्यिरे

gatiṃ kāṃcinna paśyanti gāvaḥ śītārditā iva | parasparaṃ vyalīyaṃta gajeṣu turageṣu ca | ratheṣu ca bhayatrastāstatratatra nililyire

Mereka tidak melihat sebarang jalan keluar—bagaikan lembu yang ditimpa dingin musim sejuk—lalu berhimpit sesama sendiri. Didorong ketakutan, mereka berpaut pada gajah, kuda, bahkan pada kereta perang, dan bersembunyi di sana sini dalam panik.

गतिम्a way; movement; course
गतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम्, द्वितीया, एकवचनम्
काञ्चित्any (some)
काञ्चित्:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम्, द्वितीया, एकवचनम्; अनिश्चित-विशेषणम् (some/any)
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negation)
पश्यन्तिsee
पश्यन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√पश् (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्
गावःcows
गावः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगो (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम्, प्रथमा, बहुवचनम्
शीत-आर्दिताःafflicted by cold
शीत-आर्दिताः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशीत + आर्दित (प्रातिपदिक/कृदन्त)
Form√अर्द् (धातु) से क्त; स्त्रीलिङ्गम्, प्रथमा, बहुवचनम्; तत्पुरुषः ‘शीतेन आर्दिताः’
इवas if
इव:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्ययम्
परस्परम्mutually; one another
परस्परम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपरस्परम् (अव्यय)
Formअव्ययम्; परस्परार्थे (mutually)
व्यलीयन्तclung/pressed together; merged
व्यलीयन्त:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-√ली (धातु)
Formलट् (Present), आत्मनेपदम्, प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; छन्दसि/पाठभेदे ‘व्यलीयन्ते’
गजेषुamong/on the elephants
गजेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, सप्तमी, बहुवचनम्
तुरगेषुamong/on the horses
तुरगेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतुरग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, सप्तमी, बहुवचनम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम्
रथेषुamong/on the chariots
रथेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootरथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, सप्तमी, बहुवचनम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम्
भय-त्रस्ताःfrightened
भय-त्रस्ताः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootभय + त्रस्त (प्रातिपदिक/कृदन्त)
Form√त्रस् (धातु) से क्त; पुंलिङ्गम्, प्रथमा, बहुवचनम्; तत्पुरुषः ‘भयेन त्रस्ताः’
तत्रthere
तत्र:
Desha (Place/देश)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (locative adverb)
तत्रhere and there
तत्र:
Desha (Place/देश)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formपुनरुक्त-देशवाचक-अव्ययम् (here and there)
निलिल्यिरेtook shelter; hid
निलिल्यिरे:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootनि-√ली (धातु)
Formलिट् (Perfect), आत्मनेपदम्, प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्

Lomaharṣaṇa (Sūta), narrating to the sages (deduced from Māheśvarakhaṇḍa context)

Scene: Devas, unable to find escape, bunch together like cattle in biting cold; some cling to elephants’ flanks, others to horses’ reins and chariot rails, hiding behind wheels and bodies amid chaos.

K
Kālanemi
G
gaja (elephants)
T
turaga (horses)
R
ratha (chariots)

FAQs

When adharma erupts as terror, beings lose clarity and refuge; Purāṇic narratives urge steadiness and righteous protection rather than panic.

No tīrtha is directly praised in this verse; it is a battlefield description within the Kaumārikākhaṇḍa narrative.

None—this verse is descriptive, not prescriptive.