Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 67

तत्र तीर्थे नरः स्नात्वा मुक्तो भवति चर्णतः । तत्रैवांगारकं तीर्थं कुंडं चांगारनिर्मलम्

tatra tīrthe naraḥ snātvā mukto bhavati carṇataḥ | tatraivāṃgārakaṃ tīrthaṃ kuṃḍaṃ cāṃgāranirmalam

Di tīrtha itu, seseorang yang mandi akan terbebas daripada timbunan karmanya. Di situ juga terdapat Aṅgāraka-tīrtha serta kolam Aṅgāra-nirmala, masyhur dengan kuasa penyuciannya.

तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Locative setting/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय (स्थानवाचक अव्यय/adverb of place)
तीर्थेin the sacred ford/place of pilgrimage
तीर्थे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन
नरःa man
नरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriya (पूर्वक्रिया/पूर्वकर्म)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund/absolutive), धातु: स्ना (स्नान)
मुक्तःliberated
मुक्तः:
Karta (Subject complement/कर्तृसम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootमुक्त (कृदन्त; √मुच् धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle)
भवतिbecomes
भवति:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
अर्णतःfrom (all) impurity/sin
अर्णतः:
Apadana (Source/अपादान)
TypeIndeclinable
Rootअर्णतस् (प्रातिपदिक/अव्ययीभाव-निष्पन्न तसिल्)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त अव्यय (ablatival adverb); अर्थ: ‘अर्णात्/अर्णतः’ = from sin/impurity (contextual)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Locative setting/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय (स्थानवाचक)
एवindeed
एव:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिश्चय/अवधारणार्थक अव्यय (emphatic particle)
अङ्गारकम्(named) Aṅgāraka
अङ्गारकम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअङ्गारक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; विशेषण
तीर्थम्a sacred place (tīrtha)
तीर्थम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
कुण्डम्a pond/pit (kuṇḍa)
कुण्डम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकुण्ड (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
अङ्गारनिर्मलम्pure/cleansed by Aṅgāra
अङ्गारनिर्मलम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअङ्गार + निर्मल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (अङ्गारस्य निर्मलम्)

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa context: Skanda to Agastya)

Tirtha: Aṅgāraka Tīrtha; Aṅgāra-nirmala Kuṇḍa

Type: kund

Scene: A pilgrim descends stone steps to a small sacred ford/pond; the water glints like purified ‘embers’; nearby are modest shrines and a calm, smoke-tinged dawn atmosphere suggesting karmic burning and cleansing.

K
Kāśī
A
Aṅgāraka Tīrtha
A
Aṅgāra-nirmala Kuṇḍa

FAQs

Kāśī’s tīrthas are portrayed as direct instruments of purification and liberation when approached through sacred bathing.

Aṅgāraka Tīrtha and the associated Aṅgāra-nirmala Kuṇḍa in Kāśī.

Snāna (ritual bathing) at the tīrtha/kuṇḍa as the means to purification and release from karmic burden.