Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 52

स्वस्य त्रिशूलघातेन म्रियते नान्यथा रणे । जगत्पर्याकुलीकृत्य निद्रात्यत्रविनिर्भयः

svasya triśūlaghātena mriyate nānyathā raṇe | jagatparyākulīkṛtya nidrātyatravinirbhayaḥ

Dalam peperangan, dia hanya dapat dibunuh oleh tikaman trisula miliknya sendiri, bukan dengan cara lain. Setelah mengacaukan seluruh dunia, dia tidur di sini tanpa rasa takut.

स्वस्यof his own
स्वस्य:
Sambandha (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootस्व (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; ‘of one’s own/of him’
त्रिशूलघातेनby the blow of a trident
त्रिशूलघातेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootत्रिशूल + घात (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन
म्रियतेdies
म्रियते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√मृ (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation particle)
अन्यथाotherwise
अन्यथा:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअन्यथा (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रकार/रीति-अर्थे (otherwise)
रणेin battle
रणे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootरण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
जगत्the world
जगत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
पर्याकुलीकृत्यhaving thrown into turmoil
पर्याकुलीकृत्य:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootपरि + आकुली + √कृ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund); ‘having made (it) utterly agitated’
निद्रातिsleeps
निद्राति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√निद्रा/√द्रा (धातु; निद्रायते इत्यर्थे)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद; ‘sleeps’
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
विनिर्भयःfearless
विनिर्भयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootवि + निर्भय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम्

Skanda (deduced)

K
Kaṃkālaketu (implied)
T
Triśūla (trident)

FAQs

Boons and power misused for world-disturbance still contain a dhārmic ‘key’ for correction—evil is not beyond remedy.

Not explicit; the verse functions within the Kāśī-khaṇḍa narrative arc that supports Kāśī’s protective sacred fame.

None; it states the condition of the demon’s defeat (only by his own trident).