Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 23

व्याधिभिर्नाभिभूयंते नो पसर्गैश्च कैश्चन । शोकाग्निना न दह्यंते ह्यरुणादित्यसेवनात्

vyādhibhirnābhibhūyaṃte no pasargaiśca kaiścana | śokāgninā na dahyaṃte hyaruṇādityasevanāt

Dengan khidmat dan bhakti kepada Aruṇāditya, mereka tidak ditundukkan oleh penyakit, tidak diganggu oleh sebarang bala; dan api dukacita tidak membakar mereka.

व्याधिभिःby diseases
व्याधिभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootव्याधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental/3rd), बहुवचनम्
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negative particle)
अभिभूयन्तेare overpowered
अभिभूयन्ते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि + भू (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), प्रथम-पुरुषः (3rd person), बहुवचनम्; आत्मनेपदम्; कर्मणि-प्रयोगः (passive sense: ‘are overpowered’)
nor
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negative particle)
उपसर्गैःby afflictions
उपसर्गैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootउपसर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental/3rd), बहुवचनम्
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
कैःby any
कैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental/3rd), बहुवचनम्; प्रश्न/अनिर्दिष्ट-विशेषणम्
चनat all
चन:
Pratishedha-anubandha (Negation adjunct/निषेधानुबन्ध)
TypeIndeclinable
Rootचन (अव्यय)
Formनिषेध-सम्बद्ध-अव्ययम् (enclitic ‘at all/ever’, used with negatives)
शोकाग्निनाby the fire of grief
शोकाग्निना:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootशोक + अग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental/3rd), एकवचनम्; (शोकस्य अग्निः)
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negative particle)
दह्यन्तेare burned
दह्यन्ते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदह् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), प्रथम-पुरुषः (3rd person), बहुवचनम्; आत्मनेपदम्; कर्मणि-प्रयोगः (passive: ‘are burned’)
हिindeed
हि:
Hetu-dyotaka (Causal particle/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपातः; हेत्वर्थ/निश्चयार्थ (indeclinable particle: ‘indeed/because’)
अरुणादित्यसेवनात्from serving Aruṇāditya
अरुणादित्यसेवनात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootअरुणादित्य + सेवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (Ablative/5th), एकवचनम्; हेत्वर्थः (cause)

Arka (Sūrya) (context continuation)

Tirtha: Aruṇāditya (Kāśī)

Type: kshetra

Scene: Devotees at Aruṇāditya’s shrine receiving healing: a sick person comforted, a worried pilgrim calmed; the dawn light symbolically burns away the ‘fire of grief’.

A
Aruṇāditya

FAQs

Devotional service purifies the inner life and is praised as a shield against physical suffering and mental grief.

The Aruṇāditya sacred presence in Kāśī (Vārāṇasī) as narrated in this māhātmya.

Sevā—ongoing devotional service/worship of Aruṇāditya.