Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 43

षष्ठ्यष्टम्योर्वसेत्पापं तैले मांसे सदैव हि । पंचदश्यां चतुर्दश्यां तथैव च भगेक्षुरे

ṣaṣṭhyaṣṭamyorvasetpāpaṃ taile māṃse sadaiva hi | paṃcadaśyāṃ caturdaśyāṃ tathaiva ca bhagekṣure

Pada tithi keenam dan kelapan, dosa dikatakan benar-benar bersemayam dalam minyak dan daging. Demikian juga pada tithi keempat belas dan kelima belas, serta dalam kelazatan nafsu (persetubuhan).

षष्ठी-अष्टम्योःon the sixth and eighth (tithis)
षष्ठी-अष्टम्योः:
Adhikarana (Locative sense/अधिकरण)
TypeNoun
Rootषष्ठी (प्रातिपदिक) + अष्टमी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6), द्विवचन; द्वन्द्वसमास (समाहार/इतरेतर)
वसेत्should dwell/abide
वसेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd), एकवचन
पापम्sin
पापम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन
तैलेin oil
तैले:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतैल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन
मांसेin meat
मांसे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमांस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन
सदाalways
सदा:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषणम्
एवindeed/only
एव:
Sambandha/Emphasis (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक-निपातः (emphatic particle)
हिfor/indeed
हि:
Sambandha/Emphasis (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निपातः
पञ्चदश्याम्on the fifteenth (tithi)
पञ्चदश्याम्:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपञ्चदशी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन
चतुर्दश्याम्on the fourteenth (tithi)
चतुर्दश्याम्:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootचतुर्दशी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन
तथाthus/likewise
तथा:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक क्रियाविशेषणम्
एवindeed
एव:
Sambandha/Emphasis (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक-निपातः
and
:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपातः (conjunction)
भगेक्षुरेin/at Bhagekṣura (a place/name)
भगेक्षुरे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootभग (प्रातिपदिक) + इक्षुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन; देश/वस्तुवाचक-समासपदम्

Skanda

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Listener: Pilgrims/householders seeking rules of conduct

Scene: A calendar-like sacred-time tableau: a pilgrim declines meat and oil offerings on specified lunar days, choosing fruits, milk, and ghee-lamp worship; a subtle moon-phase motif frames the scene.

T
Tithi (lunar days): Ṣaṣṭhī, Aṣṭamī, Caturdaśī, Pañcadaśī

FAQs

Certain lunar days call for heightened restraint; self-control protects purity and dharmic merit.

The rule appears in Kāśī-khaṇḍa, reflecting the disciplined vrata-culture associated with Kashi.

Observe tithi-based restraint: avoid oil and meat on Ṣaṣṭhī/Aṣṭamī, and practice sexual restraint especially around Caturdaśī/Pañcadaśī.