Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 25

विद्वेष रागरहिता अनुतिष्ठंति यं मुने । विद्वांसस्तं सदाचारं धर्ममूलं विदुर्बुधाः

vidveṣa rāgarahitā anutiṣṭhaṃti yaṃ mune | vidvāṃsastaṃ sadācāraṃ dharmamūlaṃ vidurbudhāḥ

Wahai muni, amalan yang dilaksanakan para bijaksana tanpa kebencian dan tanpa keterikatan—orang budiman mengetahui sadācāra itulah akar dharma.

विद्वेषhatred
विद्वेष:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविद्वेष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (समास/योगे पूर्वपदवत्; अर्थतः 'विद्वेषं' अपेक्षितम्)
रागरहिताःfree from attachment
रागरहिताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootराग (प्रातिपदिक) + रहित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुषः (रागेन रहिताः = free from attachment)
अनुतिष्ठन्तिpractise, follow
अनुतिष्ठन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअनु + √स्था (धातु)
Formलट्-लकार (वर्तमान), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
यम्whom/which
यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
मुनेO sage
मुने:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
विद्वांसःthe learned
विद्वांसः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविद्वस् (प्रातिपदिक; √विद् (धातु) + वस्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
तम्that
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
सदाचारम्good conduct
सदाचारम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसत् (प्रातिपदिक) + आचार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः
धर्ममूलम्the root of dharma
धर्ममूलम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootधर्म (प्रातिपदिक) + मूल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (धर्मस्य मूलम् = root of dharma)
विदुःknow, regard
विदुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√विद् (धातु)
Formलट्-लकार (वर्तमान), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
बुधाःthe wise
बुधाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootबुध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन

Skanda

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Listener: A sage (muni) and the broader assembly

Scene: A sage addresses a disciple by the Ganga; two symbolic figures—Rāga and Dveṣa—fade into mist as the disciple adopts a calm, centered posture; a dharma-tree motif shows roots labeled 'sadācāra'.

M
Muni (listener, unspecified)

FAQs

True dharma begins with conduct performed without attachment or aversion—inner purity expresses itself as sadācāra.

The verse is part of the Kāśī Khaṇḍa discourse; it teaches universal dharma rather than naming a specific tīrtha.

No external ritual is specified; the prescription is inner discipline—acting without rāga (attachment) and dveṣa (hatred).