Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 21

शांतौ शूरा भये दीनाः श्राद्धतर्पणवर्जिताः । असुराचारनिरता विष्णुभक्तिविवर्जिताः

śāṃtau śūrā bhaye dīnāḥ śrāddhatarpaṇavarjitāḥ | asurācāraniratā viṣṇubhaktivivarjitāḥ

Gagah pada masa aman namun lemah saat bahaya, mereka akan meninggalkan śrāddha dan tarpaṇa; tekun pada cara asura dan tanpa bhakti kepada Viṣṇu.

शान्तौin peace/time of peace
शान्तौ:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशान्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
शूराःbrave
शूराः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootशूर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विधेय-विशेषणम्
भयेin fear/danger
भये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootभय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
दीनाःwretched/cowardly
दीनाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootदीन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
श्राद्ध-तर्पण-वर्जिताःdevoid of śrāddha and tarpaṇa rites
श्राद्ध-तर्पण-वर्जिताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootश्राद्ध (प्रातिपदिक) + तर्पण (प्रातिपदिक) + वर्जित (√वर्ज् धातु, क्त; प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; समासः—द्वन्द्वपूर्वक-तत्पुरुषः (श्राद्धं च तर्पणं च; ताभ्यां वर्जिताः)
असुर-आचार-निरताःengaged in demonic conduct
असुर-आचार-निरताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootअसुर (प्रातिपदिक) + आचार (प्रातिपदिक) + निरत (नि+√रम् धातु, क्त; प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (असुराचारेषु निरताः)
विष्णु-भक्ति-विवर्जिताःdevoid of devotion to Viṣṇu
विष्णु-भक्ति-विवर्जिताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootविष्णु (प्रातिपदिक) + भक्ति (प्रातिपदिक) + विवर्जित (वि+√वर्ज् धातु, क्त; प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (विष्णुभक्त्या विवर्जिताः)

Sūta (deduced; exact speaker not in snippet)

Scene: People boasting in calm times but trembling at a sudden storm; an abandoned śrāddha setup by a riverbank; above, a faint vision of Viṣṇu’s compassionate form receding due to neglect of devotion.

V
Viṣṇu

FAQs

Kali-yuga adharma shows as hypocrisy and loss of devotion; steadiness, bhakti, and honoring ancestors uphold dharma.

No tīrtha is named in this verse.

Śrāddha and tarpaṇa are explicitly mentioned as rites that people abandon.