Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 42

कुशस्थली यथा काशी शूलपाणिश्च भैरवः । यथा वै मुक्तिदो राम धर्मारण्यं तथोत्तमम्

kuśasthalī yathā kāśī śūlapāṇiśca bhairavaḥ | yathā vai muktido rāma dharmāraṇyaṃ tathottamam

Sebagaimana Kuśasthalī laksana Kāśī, dan Śūlapāṇi hadir sebagai Bhairava; dan sebagaimana dhām itu benar-benar pemberi mokṣa—demikianlah, wahai Rāma, Dharmāraṇya amatlah utama.

कुशस्थलीKuśasthalī (a place)
कुशस्थली:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकुश (प्रातिपदिक) + स्थली (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (षष्ठी/सप्तमी-सम्भाव्यः: ‘कुशानां स्थली’); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; स्थाननाम
यथाas, just as
यथा:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानार्थक (comparative)
काशीKāśī (Vārāṇasī)
काशी:
Upamana (Standard of comparison/उपमान)
TypeNoun
Rootकाशी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; स्थाननाम
शूलपाणिःŚūlapāṇi (Śiva, ‘one who holds a trident’)
शूलपाणिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशूल (प्रातिपदिक) + पाणि (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समासः ‘शूलः पाणौ यस्य सः’; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; शिवस्य नाम
and
:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (conjunction)
भैरवःBhairava
भैरवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभैरव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
यथाas
यथा:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानार्थक
वैindeed
वै:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चय/खल्वर्थक (emphatic particle)
मुक्तिदःgiver of liberation
मुक्तिदः:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमुक्ति (प्रातिपदिक) + द (प्रातिपदिक; √दा (धातु) दानार्थ)
Formतत्पुरुष-समासः (षष्ठी: ‘मुक्तेः दाता’); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम्
रामO Rāma
राम:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (8th/Vocative), एकवचन
धर्मारण्यंDharmāraṇya (forest of Dharma)
धर्मारण्यं:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक) + अरण्य (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (षष्ठी: ‘धर्मस्य अरण्यम्’); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; स्थाननाम
तथाso, likewise
तथा:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; ‘so/likewise’
उत्तमम्excellent, supreme
उत्तमम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्तम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘धर्मारण्यं’ इति विशेष्यस्य विशेषणम्

Vasiṣṭha (deduced from context of instruction to Rāma)

Tirtha: Dharmāraṇya

Type: kshetra

Listener: Rāma

Scene: A hymn-like tableau: Dharmāraṇya visualized as a forest-kshetra with a shrine of Śūlapāṇi-Bhairava guarding the sacred precinct; the aura evokes Kāśī—liberation, lamps, and solemn guardianship.

K
Kuśasthalī
K
Kāśī
Ś
Śūlapāṇi (Śiva)
B
Bhairava
R
Rāma
D
Dharmāraṇya

FAQs

The Purāṇas establish hierarchies of sacred places to inspire pilgrimage; Dharmāraṇya is praised as mokṣa-bestowing like Kāśī.

Dharmāraṇya, explicitly compared with Kāśī (Vārāṇasī) and Kuśasthalī.

No specific rite is prescribed here; the verse functions as a māhātmya statement asserting the site’s liberating potency.