Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 30

तेन त्रस्तास्तत्तपसा सर्व इंद्रपुरोगमाः । भवतोंघ्रौ चिरेणैव मनस्तेन समर्पितम् । तमुत्थापय देवेश किमिच्छति स धर्मराट्

tena trastāstattapasā sarva iṃdrapurogamāḥ | bhavatoṃghrau cireṇaiva manastena samarpitam | tamutthāpaya deveśa kimicchati sa dharmarāṭ

Gentar oleh tapa itu, semua dewa yang dipimpin Indra akhirnya menyerahkan hati dan fikiran di kaki-Mu. Wahai Tuhan para dewa, bangkitkanlah dia dari pertapaannya dan ketahuilah apa yang dihajati Dharma-rāja.

तेनby him/thereby
तेन:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; सर्वनाम
त्रस्ताःfrightened
त्रस्ताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootत्रस् (धातु) → त्रस्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; भूतकृदन्त (क्त)
तत्that
तत्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; विशेषण (तपसा इति)
तपसाby austerity
तपसा:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन
सर्वेall
सर्वे:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; विशेषण
इन्द्रपुरोगमाःthose led by Indra
इन्द्रपुरोगमाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootइन्द्र (प्रातिपदिक) + पुरोगम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (इन्द्रः पुरोगमः येषाम्)
भवतःof you (honorific)
भवतः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootभवत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन; आदरार्थ-प्रयोगः
अङ्घ्रौat (your) two feet
अङ्घ्रौ:
Adhikaraṇa (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअङ्घ्रि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी (7th/सप्तमी), द्विवचन
चिरेणafter a long time
चिरेण:
Kāla-adhikaraṇa (Time/कालाधिकरण)
TypeNoun
Rootचिर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; कालवाचक
एवindeed/only
एव:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिपात (particle/emphasis)
मनःmind
मनः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
तेनby him/thereby
तेन:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; सर्वनाम
समर्पितम्has been offered/surrendered
समर्पितम्:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-√अर्प् (धातु) → समर्पित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; भूतकृदन्त (क्त), कर्मणि-प्रयोगः (passive sense)
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; सर्वनाम
उत्थापयraise (him) up
उत्थापय:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootउद्-√स्था (धातु) → उत्थापय (णिजन्त)
Formलोट् (Imperative/आज्ञार्थ), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपदम्
देवेशO Lord of gods
देवेश:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक) + ईश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सम्बोधन (Vocative/सम्बोधन), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (देवानाम् ईशः)
किम्what
किम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; प्रश्नवाचक
इच्छतिdesires
इच्छति:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√इष् (धातु)
Formलट् (Present/वर्तमान), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपदम्
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; सर्वनाम
धर्मराट्the king of Dharma / righteous king
धर्मराट्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक) + राज्/राट् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (धर्मस्य राट्)

Brahmā (petitioning Śiva)

Tirtha: Kailāsa

Type: peak

Scene: Indra and the devas, shaken by the blaze of Dharma-rāja’s austerity, stand before Rudra on Kailāsa, minds offered at His feet, pleading that He raise the ascetic and learn his desire.

B
Brahmā
Ś
Śiva
I
Indra
D
Devas
D
Dharma-rāja (Yama)

FAQs

When spiritual power disrupts cosmic balance, refuge at the Lord’s feet and divine discernment restore harmony.

No specific tirtha is named; the verse emphasizes surrender to Śiva within the Dharmāraṇya framework.

No formal rite is prescribed; the implied practice is surrender/mental offering at the deity’s feet.