Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 69

तमागतं प्रेक्ष्य गुरुं मुनीनां सार्धं सदस्यैरखिलैर्मुनींद्रैः । प्रणम्य भक्त्या विनिवेश्य पीठे कृतोपचारं नृपतिर्बभाषे

tamāgataṃ prekṣya guruṃ munīnāṃ sārdhaṃ sadasyairakhilairmunīṃdraiḥ | praṇamya bhaktyā viniveśya pīṭhe kṛtopacāraṃ nṛpatirbabhāṣe

Melihat baginda tiba—guru para resi—bersama semua pemimpin muni yang hadir, raja pun menunduk sujud dengan bhakti, mempersilakan baginda duduk di singgahsana, mempersembahkan penghormatan yang sewajarnya, lalu bertitah.

तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (2nd/कर्म); एकवचन; सर्वनाम
आगतम्arrived
आगतम्:
Karma (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeVerb
Rootआ + गम् (धातु)
Formक्त (past passive participle); पुंलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन; तम् इति विशेषण
प्रेक्ष्यhaving seen
प्रेक्ष्य:
Kriya (Non-finite verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + ईक्ष् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive); उपसर्गयुक्त; पूर्वकालिक क्रिया
गुरुम्the teacher
गुरुम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगुरु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (2nd); एकवचन
मुनीनाम्of the sages
मुनीनाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी (6th); बहुवचन
सार्धम्together with
सार्धम्:
Sahakari (Association/सह)
TypeIndeclinable
Rootसार्धम् (अव्यय)
Formअव्यय; सहार्थक
सदस्यैःwith the members (attendants)
सदस्यैः:
Sahakari (Association/सह)
TypeNoun
Rootसदस्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया (3rd); बहुवचन
अखिलैःall, entire
अखिलैः:
Sahakari (Association/सह)
TypeAdjective
Rootअखिल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया (3rd); बहुवचन; विशेषण (of मुनीन्द्रैः/सदस्यैः)
मुनीन्द्रैःwith the lordly sages (chief sages)
मुनीन्द्रैः:
Sahakari (Association/सह)
TypeNoun
Rootमुनि + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया (3rd); बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (मुनीनां इन्द्राः)
प्रणम्यhaving bowed
प्रणम्य:
Kriya (Non-finite verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + नम् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive); उपसर्गयुक्त
भक्त्याwith devotion
भक्त्या:
Karana (Instrument/means/करण)
TypeNoun
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; तृतीया (3rd); एकवचन
विनिवेश्यhaving seated/placed
विनिवेश्य:
Kriya (Non-finite verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि + नि + विश् (धातु) [णिच् causative: निवेशय-]
Formक्त्वान्त (absolutive); णिजन्त (causative) अर्थे—आसीनं कर्तुम्/स्थापयितुम्; पूर्वकालिक क्रिया
पीठेon the seat
पीठे:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपीठ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी (7th/अधिकरण); एकवचन
कृतोपचारम्one who had performed the courtesies
कृतोपचारम्:
Karta (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootकृत + उपचार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (2nd); एकवचन; तत्पुरुष (कृतः उपचारः यस्य/कृत-उपचारः) — यहाँ कर्मप्रवचनीय-विशेषणरूपेण नृपतिम् विशेषयति
नृपतिःthe king
नृपतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनृपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा (1st/कर्ता); एकवचन
बभाषेspoke
बभाषे:
Kriya (Main action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभाष् (धातु)
Formलिट् (perfect); प्रथमपुरुष (3rd); एकवचन; आत्मनेपद

Narrator (contextual; not explicit in verse snippet)

Scene: The king and assembled sage-lords behold Nārada; the king bows, offers a throne-like seat, performs honors, and begins to speak.

N
Nārada (implied)
M
munīndra (sage-lords)
N
nṛpati (king)

FAQs

True authority bows to spiritual authority; honoring holy guests with upacāra is a celebrated Purāṇic dharma that invites auspicious counsel.

No tīrtha is specified; the focus is on dharmic reception of a divine sage.

Guest-honoring protocol is described: praṇāma (bowing), āsana (offering a seat), and upacāra (hospitality/attentive service).