Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 9

अनेकयज्ञायतनैर्वृताङ्गी न ह्यत्र किंचिद्यदतीर्थमस्ति । तस्यास्तु तीरे भवता यदुक्तं तपस्विनो वाप्यतपस्विनो वा

anekayajñāyatanairvṛtāṅgī na hyatra kiṃcidyadatīrthamasti | tasyāstu tīre bhavatā yaduktaṃ tapasvino vāpyatapasvino vā

Dirinya seolah-olah dilingkari oleh banyak tempat upacara yajña; di sini tiada satu pun tempat yang bukan tīrtha. Maka benarlah apa yang tuan katakan tentang tebingnya—bagi pertapa mahupun yang bukan pertapa.

अनेकयज्ञायतनैःby many sacrificial sites
अनेकयज्ञायतनैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअनेक (प्रातिपदिक) + यज्ञायतन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), बहुवचन; समासः—अनेकयज्ञायतन (तत्पुरुषः/कर्मधारयभावः: ‘अनेकानि यज्ञायतनानि’)
वृताङ्गीshe whose body is surrounded/covered
वृताङ्गी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootवृत (प्रातिपदिक; √वृ क्त) + अङ्गी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; समासः—वृताङ्गी (बहुव्रीहिः: ‘वृतानि अङ्गानि यस्याः सा’)
not
:
Nishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation)
हिindeed
हि:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (indeed)
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (locative adverb: here)
किञ्चित्anything
किञ्चित्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकिञ्चित् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; अनिश्चितवाचक सर्वनाम
यत्which
यत्:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; सम्बन्धवाचक सर्वनाम (relative)
अतीर्थम्not a sacred ford/place
अतीर्थम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; ‘किञ्चित्’ इति विशेष्यस्य विशेषणम्
अस्तिexists
अस्ति:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
तस्याःof her (of that river)
तस्याः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), एकवचन
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधानार्थक/विरोधार्थक निपात (but/indeed)
तीरेon the bank
तीरे:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन
भवताby you
भवता:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootभवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), एकवचन; आदरार्थक सर्वनाम (‘by you’)
यत्what/that which
यत्:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धवाचक सर्वनाम
उक्तम्said
उक्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formकृदन्त (क्त/भूतकर्मणि), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘said’
तपस्विनःascetics
तपस्विनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतपस्विन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन (वा—विकल्पे)
वाor
वा:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक निपात (or)
अपिalso
अपि:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (also/even)
अतपस्विनःnon-ascetics
अतपस्विनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअ-तपस्विन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; नञ्-समास/उपपद-निषेध (‘non-ascetics’)
वाor
वा:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक निपात (or)

Unspecified in the snippet (Purāṇic narrator in dialogue, affirming a listener’s statement)

Tirtha: Narmadā (Revā) banks (sarvatra-tīrtha)

Type: kshetra

Scene: A panoramic riverbank scene: multiple yajña altars with rising smoke, sages chanting, householders offering oblations, and the Narmadā flowing through—everywhere marked as tīrtha by subtle divine signs (lotuses, light, sacred footprints).

FAQs

A consecrated landscape shaped by yajña and tīrtha is universally sanctifying—accessible to both renunciants and householders.

The riverbank/tīrtha zone being narrated in Revākhaṇḍa Adhyāya 23, associated with the Viśalyā–Saṅgama tradition.

The verse highlights the presence of many yajña-sites and the pervasive tīrtha-nature of the area, implying suitability for rites performed on the bank.