Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 48

नास्तिका भिन्नमर्यादा ये निश्चयबहिष्कृताः । तेषां सिद्धिर्न विद्येत आस्तिक्याद्भवते ध्रुवम्

nāstikā bhinnamaryādā ye niścayabahiṣkṛtāḥ | teṣāṃ siddhirna vidyeta āstikyādbhavate dhruvam

Mereka yang nāstika, melanggar batas adab dan tersisih daripada keyakinan yang teguh—tiadalah siddhi bagi mereka. Daripada āstikya, yakni iman pada dharma, kejayaan pasti terbit.

नास्तिकाःatheists / non-believers
नास्तिकाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनास्तिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st case), बहुवचन; ‘नास्तिक’ इति नाम
भिन्नमर्यादाःof broken/violated conduct
भिन्नमर्यादाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootभिन्न (कृदन्त, √भिद्) + मर्यादा (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्मधारय-समासः; ‘भिन्ना मर्यादा येषाम्’ इति विशेषणम्
येwho
ये:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सम्बन्धसूचक-सर्वनाम
निश्चयबहिष्कृताःexcluded by firm resolve / decisively rejected
निश्चयबहिष्कृताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootनिश्चय (प्रातिपदिक) + बहिष्कृत (कृदन्त, √कृ + बहिस् उपसर्ग/अव्यय)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; तत्पुरुष-समासः; ‘निश्चयेन बहिष्कृताः’ (excluded by/through conviction)
तेषाम्of them
तेषाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th case), बहुवचन; सम्बन्ध (genitive)
सिद्धिःsuccess / attainment
सिद्धिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसिद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
not
:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation particle)
विद्येतwould exist / would be found
विद्येत:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√विद् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; ‘विद्यते’ इत्यस्य विध्यादेशः
आस्तिक्यात्from faith / due to belief
आस्तिक्यात्:
Hetu/Apadana (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootआस्तिक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th case), एकवचन; हेतौ अपादानम् (from/owing to)
भवतेarises / happens
भवते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√भू (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
ध्रुवम्certainly
ध्रुवम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootध्रुव (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावेन क्रियाविशेषणरूपेण प्रयुक्तम्; नपुंसकलिङ्ग-प्रथमा/द्वितीया-एकवचनरूपं अव्ययवत्

Śiva

Listener: Rājendra (the king addressed in this chapter)

Scene: A didactic moment: a sage instructs a king on the necessity of āstikya; pilgrims in the background prepare for river worship, contrasting disciplined devotees with boundary-breaking skeptics.

N
Nāstika
Ā
Āstikya
S
Siddhi

FAQs

Āstikya—trust in dharma and sacred order—is presented as the necessary condition for spiritual success.

The Revā/Narmadā tīrtha-mahātmya is upheld by explaining that faith determines receptivity to tīrtha-grace.

No external rite; the verse prescribes an inner discipline: firm conviction and dharmic conduct.