Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 35

मास्यर्बुदं द्वितीये तु तृतीये चेन्द्रियैर्युतः । आकाशाल्लाघवं सौक्ष्म्यं शब्दं श्रोत्रबलादिकम् । वायोस्तु स्पर्शनं चेष्टां दहनं रौक्ष्यमेव च

māsyarbudaṃ dvitīye tu tṛtīye cendriyairyutaḥ | ākāśāllāghavaṃ saukṣmyaṃ śabdaṃ śrotrabalādikam | vāyostu sparśanaṃ ceṣṭāṃ dahanaṃ raukṣyameva ca

Pada bulan kedua, janin menjadi gumpalan yang membengkak; pada bulan ketiga, ia dikurniai pancaindera. Daripada unsur ākāśa lahir keringanan, kehalusan, bunyi serta kekuatan pendengaran dan seumpamanya; dan daripada unsur vāyu lahir sentuhan, gerak-ikhtiar, serta kekeringan sebagai sifatnya.

मासिin the month
मासि:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; अधिकरण (locative of time)
अर्बुदम्a swelling/mass (arbuda)
अर्बुदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअर्बुद (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; कर्मपद (object)
द्वितीयेin the second (month/stage)
द्वितीये:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootद्वितीय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; क्रमवाचक विशेषण, अधिकरण
तुbut/indeed
तु:
Sambandha/Discourse particle
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle), विरोध/विशेषार्थ
तृतीयेin the third (month/stage)
तृतीये:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootतृतीय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; क्रमवाचक विशेषण, अधिकरण
and
:
Connector
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
इन्द्रियैःwith sense-organs
इन्द्रियैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootइन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; करण (instrument)
युतःendowed/connected
युतः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootयुज् (धातु) + त (कृत् प्रत्यय)
Formभूतकृदन्त (क्त/त-प्रत्यय), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; विशेषण (युक्तः = endowed)
आकाशात्from ether/space
आकाशात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootआकाश (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/पञ्चमी), एकवचन; अपादान (source)
लाघवम्lightness
लाघवम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootलाघव (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; कर्म (acquired quality)
सौक्ष्म्यम्subtlety
सौक्ष्म्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसौक्ष्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; कर्म
शब्दम्sound
शब्दम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशब्द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; कर्म
श्रोत्रबलादिकम्(sound) along with the strength of hearing etc.
श्रोत्रबलादिकम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootश्रोत्र (प्रातिपदिक) + बल (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (श्रोत्रस्य बलम् इत्यादि), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; विशेषण (शब्दम्)
वायोःof/from wind
वायोः:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootवायु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन; सम्बन्ध (genitive: from/of wind)
तुindeed
तु:
Sambandha/Discourse particle
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle)
स्पर्शनम्touch
स्पर्शनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्पर्शन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; कर्म
चेष्टाम्movement/activity
चेष्टाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootचेष्टा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; कर्म
दहनम्burning/heat
दहनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदहन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; कर्म
रौक्ष्यम्roughness/dryness
रौक्ष्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootरौक्ष्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; कर्म
एवindeed/only
एव:
Discourse particle
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (emphatic particle)
and
:
Connector
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)

Sūta (deduced for Āvantya Khaṇḍa narrative frame)

Tirtha: Revā (Narmadā)

Type: river

Scene: A subtle, womb-like cosmic space where ākāśa and vāyu appear as translucent fields; within, a small embryo-form gains faint sense-lines (śrotra, sparśa) as sound-waves and wind-currents spiral around it.

Ā
Ākāśa
V
Vāyu
I
Indriyas

FAQs

The body’s faculties arise from the cosmic elements, reminding one to live in harmony with divine creation and restrain the senses through dharma.

The setting is the Revā Khaṇḍa connected to the Revā/Narmadā sacred geography, though this verse is primarily cosmological/physiological.

No direct ritual is specified; it is a descriptive teaching about elemental qualities and sensory emergence.